referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Dalibor
Štvrtok, 20. januára 2022
Dejiny Ruska po Ivana Hrozného
Dátum pridania: 11.03.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: zuzu13
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 7 048
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 20.1
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 33m 30s
Pomalé čítanie: 50m 15s
 
Moskva v období 1303-1462 

Moskovské kniežatá boli výbercami a „policajnými“ úradníkmi chána a položili základy budúcej Novej Rusi. Vlastným zakladateľom Moskovského kniežatstva bol Daniel (1276-1303), syn Alexandra Nevského, ktorý dostal mesto aj s niekoľkými dedinami a toto svoje územie postupne rozšíril o niekoľko dôležitých miest.  Zanechal po sebe dvoch synov, Jurija a Ivana.

Jurij Danilovič (1303-1325) bojoval o veľkokniežací stolec s Michalom Tverským, ktorý sa stal po smrti suzdalského veľkokniežaťa aj týmto. Rôznymi intrigami docielil Jurij, že Michal zomrel. Jurij však zomrel podobným spôsobom ako on. Michalov syn Dmitrij ho zavraždil priamo v Saraji, za čo bol odsúdený na smrť. Na moskovský trón sa tak dostal Alexander Tverský (1325-1328). Svojim nerozvážnym konaním vo vzbure proti tatárskemu výbercovi daní o trón ale prišiel. Tverským veľkokniežaťom sa stal Konštantín Tverský a na moskovský stolec nastúpil druhý syn Jurija Daniloviča- Ivan.

Ivan I. Kalita (1328-1340): Ako dedičné mesto, ktorého ho nemohol chán zbaviť mal Moskvu. On však nadobudol aj Vladimírske kniežatstvo, ktoré mu mohlo byť odobraté. Zákonným hlavným mestom bol Vladimír, ale fakticky ním bola Moskva.

Udelil Novgorodu, ako svojmu rivalovi, dvojnásobne vyššie dane ako odvádzal chánovi. Prívlastok Kalita bol odvodený od almužnice, ktorú nosil stále za pásom a ktorá mohla byť, rovnako dobre, i mešcom úžerníka. Pred svojou smrťou prikázal svojim 3 synom, aby sa Moskva nedelila.

Simeon Hrdý (1340-1353): Po otcovej smrti sa začali spory. Horda uznala za veľkoknieža Simeona, ktorý pri korunovácii vo Vladimirí prisahal, že chce žiť v zhode so svojimi bratmi a to isté žiada aj od nich. Hrdý pre to, ako sa správal- pred Tatarmi sklonený, doma s pýchou rozkazoval kniežatám. Spoplatnil Novgorod, ale uznal mu slobody republiky. Ako prvý sa začal nazývať veľkoknieža všetkých Rusí. Zomrel na čierny mor.

Ivan II. Mierny (1353-1359): Bol tichej a miernej povahy, čo však bolo krajine len na škodu, pretože vypukla anarchia. Vzoprel sa mu Novgorod, jeho územia boli plienené a vypaľované, nepotrestal dokonca ani vraždu svojho moskovského guvernéra. V tejto situácii sa moci ujali cirkevní hodnostári a po jeho smrti prešiel kniežací stolec na rodinu Suzdalských.

Dmitrij Suzdalský (1359-1362): Vládol pokiaľ boli Ivanove deti neplnoleté.

Dmitrij Ivanovič Donský (1363-1389): Ako 12-ročný sa prihlásil ku svojim právam pred tribunál chána, ktorý mu ich uznal. Bol korunovaný vo Vladimíre.

V tej dobe sa diali v Horde zmeny a tá bola oslabená. To využil Dmitrij Suzdalský, nechal sa ustanoviť kniežaťom a pritiahol do Vladimíru, ale bol vyhnaný. Obaja Dmitrijovia sa nakoniec uzmierili a sľúbili si priateľstvo. Dmitrij Ivanovič sa oženil s Eudoxiou, dcérou Suzdalského. V tom období sa množili tatárske vpády na ruské územie bez toho, aby k tomu mali príkaz, voči čomu sa Rusi bránili.

R. 1376 viedol veľkú výpravu po Volge proti Kazani a spoplatnil 2 tatárske kniežatstvá. Roku 1378 zvíťazil na brehoch Voži nad chánovým námestníkom. Chán potom 2 roky zhromažďoval obrovské vojsko a z druhej strany mu mali prísť na pomoc Litovci- Jagiello. Keď sa o tom Dmitrij dozvedel, vyzval veľkokniežatá, aby sa zjednotili a spory medzi nimi naozaj utíchli. Zostavil armádu, ktorá mala vraj 150 tisíc mužov. Keď sa dostali k Donu, váhali s prekročením. Jagiello bol vtedy už len 5 míľ odtiaľ, v Odojeve. Prešli teda Don a zoradili sa na Kulikovom poli. Tak sa roku 1380 odohrala krvavá bitka, v ktorej sa šťastena obracala raz na jednu a raz na druhú stranu. Keď ale zaútočili zálohy, Mongoli sa dali na útek a boli prenasledovaní až k Meče, v ktorej sa mnohí utopili. Dmitrij Ivanovič tu získal prívlastok Donský a Vladimír Brjanskij prívlastok Udatný. Po tomto veľkom úspechu ale nastúpil nový chán- Tamerlan, ktorý bol schopný útok vrátiť a vypálil Moskvu.

Dmitrij Donský zaviedol do platnosti zásadu dedičstva v priamej línii, tzn. z otca na najstaršieho syna.

Vasilij I. Dimitrovič (1389-1425): Na trón po otcovi sa dostal bez problémov. Roku 1392 odkúpil od Hordy jarlik, ktorý ho menoval pánom Muromy, Nižného Novgororodu a Suzdali. Počas sporov v Horde jej neplatil poplatky, dôvodiac tým, že nevie kto je zákonným chánom. Keď potom Tatári napadli Moskvu, tá už mala delá a bola schopná sa ubrániť. Jednu zo svojich dcér vydal za cisára Jána Paleológa.

Vasilij Temný/ Slepý (1425-1462): Jeho nástup na kniežací stolec bol poznačený sporom so strýkom Jurijom, ktorý si uplatňoval právo najstaršieho  rodiny, ale i Horda uznala Vasilija, ktorý bol korunovaný v Moskve. Vladimír tak prakticky stratila postavenie hlavného mesta v prospech Moskvy. Oženil sa s vnučkou Vladimíra Udatného, Máriou.

Keď sa po intrigách stal Jurij veľkokniežaťom, Moskovčania odchádzali za Vasilijom do Kostromu, do ktorého sa uchýlil. Jurij ho preto povolal späť. Po jeho náhlej smrti sa jeho 2 synovia Vasilij Škuľavý a Samjaka nachvíľu s Vasilijom Temným zmierili, ale potom proti nemu povstali. Obaja boli zajatí. Vasilij Škuľavý bol oslepený, ale  Samjakovi daroval slobodu. Znovu však vypukla vojna a znovu sa uzmierili. Počas tatárskych vpádov do Kazane zradil Šamjaka Vasilija a ten sa dostal do zajatia. Bol ale prepustený. Po návrate do Moskvy tam vtrhol Šamjaka a Vasilija dal oslepiť a sám sa ujal vlády. Čoskoro ho ľud vypudil a Vasilij, teraz už slepý, sa vrátil. Spravil poriadky v Novgorode a prísne trestal všetkých odbojníkov. Upevnil ríšu a zároveň ju drobil. Svojim 4 synom rozdelil údely a hlavný titul veľkokniežaťa odkázal najstaršiemu synovi Ivanovi. Aby toto poistil, pribral Ivana r. 1449 ako spoluvládcu.
 
späť späť   3  |  4  |   5  |  6  |  7    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.