Ivan III. Veľký, Zhromažditeľ Rusi (1462-1505)

Nebol bojovný. Víťazil, ale „z tepla svojho kremľu“. Jeho taktikou bolo vyjednávanie a vyčkávanie, moc použil až v poslednej chvíli. Po vzbure opozície v Novgorode, ktorá bola vedená bohatou vdovou Marfou, si tento vo vojne podrobil a prehlásil sa panovníkom – gosudarom Novgorodu. Títo sa proti tomu ohradili a vznikol ďalší vojnový konflikt, v ktorom bolo mesto obkľúčené a vyhladované. Napokon sa vzdali. Bola im zrušená veča a funkcia posádnika. R. 1478 zanikla Novgorodská republika.

Snažil sa postupne zlúčiť štáty malých údelných kniežatstiev strednej Rusi. Po smrti brata Jurija zabral jeho údel, s čím bol nespokojný brat Ondrej ktorý bol uväznený. Vo väzení aj zomrel, čo Ivan oľutoval, ale jeho údel aj tak zabral. Čoskoro na to zomrel aj Boris. Ivan tak zjednotil všetky zeme svojho otca. Svojim synom tiež rozdelil údely, ale s tým, že sú poddanými najstaršieho, nesmú raziť svoje peniaze a nesmú mať ani svoju vlastnú diplomaciu.

V tomto období bola Horda v úpadku. Rozpadla sa na: Kazaňský carát, Sarajský/ Astrachanský carát, Nogajskú Hordu a na Krymský chanát. Vládla tu anarchia. Bojovali medzi sebou. Postavenie sa zmenilo. Teraz hľadali kniežatá Kazane, Saraja a Krymu pomoc u veľkokniežaťa Moskovského. Po určitých nezhodách vzniklo dokonca medzi Ivanom III. Veľkým a krymským chánom Mongli-Girejom priateľstvo, ktoré pretrvalo po celý ich život.

Ak som spomínala, že víťazil „z tepla svojho kremľa“, tak to úplne neplatí pre bitku na rieke Oke v roku 1480. Vtedy tam 2 týždne stagnoval a nevedel sa rozhodnúť zaútočiť. Keď rieka zamrzla, dal povel na ústup. Tým vznikol taký chaos, že sa dali na ústup i Tatári a tak utekali jeden pred druhým. Roku 1487 ešte po 7 dňovom obliehaní obsadil Kazaň a do svojho titulu pridal aj titul: knieža Bulharska, ale korunu prenechal synovcovi krymského chána.

Oženil sa so Sofiou Paleologovnou, ktorá mala na neho nesmierny vplyv. Povzbudzovala ho, aby sa zbavil tatárskeho jarma. S ňou prišli do Ruska aj zahraniční vzdelanci. Ivan sám vypracoval r. 1497 zákonník Uloženie, ktorý mal zosúladiť staré zákony s novými poriadkami. Keď zomrel jeho najstarší syn Ján, váhal medzi synom Vasilijom a vnukom Dmitrijom. Najskôr vyhlásil za svojho nástupcu Dmitrija, no potom Vasilija.

Vasilij Ivanovič (1505-1533): Postupne si úplne pripútal dovtedy slobodnú Pskovskú republiku, Rjazaňské kniežatstvo i Severný Novgorod. Znovu vypukli boje o Kazaň. Mengli-Girej, spojenec jeho otca, teraz jeho nepriateľ, vtrhol do Ruska a na brehoch Oky porazil ruské veľkokniežatá. Zaútočil aj na Moskvu. Vasilij založil trhy v Makarjeve na Volge, čím zničil Kazaňské trhy. Čo sa týka diplomacie, komunikoval so všetkými panovníkmi západu, okrem francúzskeho a anglického. Jeho samovláda silnela a vládol bez ohľadu na bojarskú dumu.