referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Branislava
Sobota, 14. decembra 2024
Reformácia a rekatollizácia v Trnave v 16. a 17. stor.
Dátum pridania: 11.03.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: zuzu13
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 883
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 8.7
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 14m 30s
Pomalé čítanie: 21m 45s
 
17. storočie

Od roku 1603 mali kalvíni v dome mešťana A. Asztalosa súkromnú školu. 21. decembra 1605 vyhnali františkánov a zabrali ich kláštor i kostol.

V roku 1606 zabezpečil viedenský mier slobodu vierovyznania pre šľachticov a mešťanov evanjelického a kalvínskeho vierovyznania. V Trnave však spory pretrvávali naďalej. 12. apríla 1607 boli objekty kláštora a kostola vrátené katolíkom a arcibiskup František Forgách potom trval na tom, aby bol z mesta vyhnaný kalvínsky kazateľ i učiteľ. Palatín Štefan Illésházy sa však trnavských kalvínov zastal. Podľa uznesenia snemu (24. marec 1609) nemalo mesto prekážať protestantom vydržiavať si kazateľov a učiteľov. Náhla smrť palatína Illesházyho (9. máj 1609) však spôsobila, že arcibiskup Forgách urýchlene, ba až neuvážene rýchlo, vyhostil kalvínskych kazateľov aj učiteľov. Nový palatín Juraj Thurzo ale prikázal 19. decembra 1609 prijať ich späť. Forgách sa obrátil na kráľa Mateja (cisár: 1612-1619, uhorský kráľ: 1608-1619) a vymohol si splnomocnenie, podľa ktorého mal brániť katolícku cirkev. Uspokojil sa teda s tým, že protestanti môžu vykonávať funkcie, ale iba v súkromných domoch, čo aj robili (A. Asztalos).

Palatín musel zasahovať aj do sporu mesta s evanjelikmi, keď si tí chceli postaviť kostol a mesto im prekážalo. V r. 1615-1671 si nakoniec na tieto účely adaptovali jeden dom.

Počas Bethlenovho povstania, keď sa jeho vojaci zmocnili 9. novembra 1619 Trnavy, kalvíni zabrali farský kostol sv. Mikuláša. Podľa uznesení bratislavského snemu z 20. decembra 1619 mala ale platiť zásada, že farský kostol v meste má patriť väčšinovej konfesii, v prípade Trnavy, teda katolíkom. Na základe tohto bol potom farský kostol katolíkom v roku 1621 vrátený a kalvínom bol pridelený bývalý dominikánsky kostol (kostol sv. Jána Krstiteľa), ktorý od r. 1615 užívali jezuiti.

V roku 1620 vypukol zápas o vedenie mesta. Pri voľbách mestského predstavenstva 17. apríla (veľkonočný pondelok) sa evanjelickí mešťania zdráhali voliť spolu s katolíckymi mešťanmi dovtedy zaužívaným spôsobom. Keď sa nedali presvedčiť, katolíci pristúpili k voľbe sami. Nemožno sa preto čudovať, že zvolili samých katolíkov. Evanjelici sa sťažovali u palatína, no katolíci sa bránili tým, že evanjelici sa nechceli voľby zúčastniť. Palatín sa preto priklonil na stranu katolíkov.

V roku 1634 si chceli reformovaní zničenú drevenú modlitebňu na Dolnopotočnej ulici prebudovať na murovaný kostol. Preto si podali v roku 1635 žiadosť palatínovi Mikulášovi Esterházymu do Šopronu. Tejto žiadosti bolo vyhovené.  Katolícka strana však vzniesla žiadosť na zastavenie výstavby adresovanú Ferdinandovi II. (1619-1637). Prefekt Uhorskej kráľovskej komory, P. Pálffy nariadil zákaz a zastavenie výstavby. No nadarmo. Preto zasiahol arcibiskup Peter Pázmany, a to tak, že pohrozil senátorom za podporu heretikov exkomunikáciou. Tí sľúbili zastaviť dodávky materiálov. Nakoniec i panovník nariadil zastavenie stavby pre prekročenie povolených rozmerov, a to 30. marca 1636. Tento spor  prebiehal aj v roku 1637, pretože kalvíni pokračovali vo výstavbe. V roku 1638 sa kalvíni obrátili na snem v Bratislave, no bezvýsledne. Kalvínsky kostol bol postavený až po Lineckom miery (1643) a odovzdaný im bol v r. 1646. No už v roku 1671 im bol odobratý a daný paulínom.

Evanjelici mali v držbe v rokoch 1605-1619 hlavný 2-vežový kostol (dóm, farský kostol sv. Mikuláša), pretože boli v meste väčšinou. Dali mu novú strechu a na vrchol veží kohútov. Vraj sa zaviazali, že katolíkom namiesto dómu postavia iný kostol, ktorý asi stál na mieste dnešného františkánskeho kláštora. Pri tomto kostola (veľký, pekný so zvonmi a vežou) bola zriadená aj fara a škola.

Začiatkom 70. rokov 17. stor. skonfiškovala mestská rada (v rámci tvrdej protireformácie) kalvínskej a evanjelickej obci ich majetky. Evanjelický kostol pripadol benediktínom a kalvínsky paulínom. Protestantské cirkevné obce prestali fungovať ako mestskou radou uznané korporácie- boli už len trpenými inštitúciami a mesto na ne preto neprispievalo. Ich príslušníci boli rôznymi spôsobmi nútení na prestup ku katolicizmu.

20. júla 1683 sa Thökölyho kuruci zmocnili mesta- Trnava sa „odovzdala do ich ochrany“ a ostali tu do 8. augusta 1863. Vyplienili univerzitu (1635-1777) a za jezuitov požadovali výkupné najskôr 40, potom 30 000 fl. (V dôsledku psychického zrútenia a prežitých útrap zomreli dvaja pátri ešte počas pobytu kurucov v Trnave a dvaja zomreli neskôr.). Nakoniec ich z mesta vyviezli. Benediktíni a paulíni boli prinútení vydať svoje kostoly reformovaným cirkvám. Bolo obsadené jezuitské kolégium a skonfiškovaný jeho majetok.

Po porážke Turkov pri Viedni sa vrátila situácia v Trnave do pôvodných koľají. Akurát sa zväčšil odpor proti protestantom, ktorým boli následne odobraté ich kostoly.

Porážka kurucov pri Trenčíne v 1708 znamenala koniec činnosti reformovaných cirkví v Trnave a v roku 1709 boli evanjelici a kalvíni prinútení odovzdať svoje kostoly mestskej rade.

V 17. stor. tak pokračuje proces ideologického zjednocovania na základe katolicizmu.  V Trnave sa vyskytoval veľký počet cirkevných osôb a inštitúcií- hlavne jezuitský rád a univerzita, ktoré tiež prispeli k tomu, že mnohí obyvatelia sa vrátili ku katolicizmu. Na toto sa využívali aj formy tzv. barokového katolicizmu, ktorý kládol dôraz na nádheru cirkevných budov a obradov. V priebehu 17.stor. tak stratili reformované cirkvi v Trnave veľa prívržencov. 

Príloha 

Zoznam ostrihomských arcibiskupov (resp. administrátorov arcidiecézy) od roku 1526: 

Meno

Menovanie

Ukončenie funkcie

Poznámka

Pavol z Vardy (de Varda)

1526

12. október 1549

arcibiskup

Juraj Martinusius

1551

 

kardinál, arcibiskup

Mikuláš Oláh

1553

14. január 1568

arcibiskup

Anton Vrančič (Vranchich)

17. október 1569

15. jún 1573

kardinál, arcibiskup

Mikuláš Telegdy

1580

22. apríl 1586

biskup, arcibiskupský vikár

Ján Kutaši (Kutassy)

1587

1592

biskup, arcibiskupský vikár

Ján Chereödy

1592

1596

biskup, arcibiskupský vikár

Štefan Fehérköy

1596

 

arcibiskup

Ján Kutaši (Kutassy)

1597

1601

arcibiskup

Štefan Szuhay (Szuchai, zo Suchej)

1602

1605

biskup, arcibiskupský víkár

František Forgáč(Forgách)

1607

1615

kardinál, arcibiskup

Peter Pázmaň, (Pázmány) S.J.

28. október 1616

19. marec 1637

kardinál, arcibiskup

Imrich Lóši (Lósy)

1637

1641

arcibiskup

Juraj Lipai (Lippay)

1642

1666

arcibiskup

Juraj Selepčéni(Szelepchényi)

1666

1685

arcibiskup

Juraj Sečéni (Széchényi)

1685

1695

arcibiskup

Leopold Kolonič (Kollonich)

1695

1707

kardinál, arcibiskup

 
späť späť   1  |   2   
 
Zdroje: Jankovič, V.: Ideové a spoločenské pomery v Trnave za 100 rokov pred založením univerzity. In: Šimončič, J. a kol.: Trnava 1988. Zborník materiálov z konferencie Trnava 1238-1988. Bratislava: Obzor, 1991. , Janoviček, A.: Dejiny evanjelického a. v. zboru v Trnave. In: Trnava 1238-1938. Trnava: Spolok sv. Vojtecha, 1938, Pőstényi, J.: Z minulosti Trnavy do prevratu (1918). In: Kolektív: Trnava 1238 – 1938. Trnava: Spolok sv. Vojtecha, 1938, Wikipédia, Slobodná Encyklopédia, Šimončič, J.: Trnava 1238-1988. XVI. vlastivedný seminár v Trnave 20. mája 1987- referáty. Trnava: Štátny okresný archív v Trnave, 1987.Šimončič, J., Watzka, J.: Dejiny Trnavy. Bratislava: Obzor, 1989. ISBN 80-215-0051-4
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.