referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Barbora
Sobota, 4. decembra 2021
Národnostný zápas v Trnave v 16.-18. stor.
Dátum pridania: 11.03.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: zuzu13
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 071
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 5.9
Priemerná známka: 3.00 Rýchle čítanie: 9m 50s
Pomalé čítanie: 14m 45s
 

Nemecké obyvateľstvo

Nemecké obyvateľstvo sa začalo v Trnave a jej okolí usadzovať už v 13. stor. Správa mesta sa postupne dostala do ich rúk. Boli uzavretým spoločenstvom, ktoré kvôli tejto uzavretosti postupne vymieralo a upadalo. Napriek tomu tvorili v Trnave patriciát a boli v hegemónnom postavení až do 15. stor. Nemci dozerali a riadili nielen hospodársky a spoločenský život v meste, ale aj voľbu farára a richtára. V 2. ½ 15. stor. sa zmenila štruktúra obyvateľstva. Po uhorsko-českej vojne[1] boli trnavskí obyvatelia doplnení o slovenských prisťahovalcov z vidieka. Toto malo za následok výrazné posilnenie slovenského elementu v Trnave. Začali sa domáhať politických práv a spoluúčasti na správe mesta. Toto vyvrcholilo sporom v roku 1486, ktorý vyriešil až panovník Matej I. Korvín (1458-1490). 

Situácia v 16. stor.

Po roku 1526 a najmä 1541 utekalo maďarské obyvateľstvo v dôsledku tureckej okupácie z južných oblastí do severnejších. Utečencov pred Turkami bolo treba niekde ubytovať, ale Bratislava už roku 1531 nemala voľné byty, a preto Ferdinand I. vyzval Trnavu, aby domy, ktorých zákonitý majitelia zomrú bez dediča, nechali k dispozícii jemu. Mesto sa tomuto bránilo s tým, že domy potrebuje pre vlastných občanov, ale nakoniec žiadosti vyhovelo. Príchodom veľkého počtu rodín z juhu sa nie len zvýšil počet obyvateľstva, ale sa aj zmenila národnostná štruktúra. Do Trnavy sa dostal veľký počet maďarského obyvateľstva.

V roku 1532 sa sem uchýlilo z ohrozeného Ostrihomu niekoľko členov kapituly a roku 1543 sa Trnava stala skoro na 300 rokov sídlom ostrihomského arcibiskupstva a kapituly.

Obyvateľstvo Trnavy sa cudzím pozorovateľom javilo ako vidiecke a nevzdelané, s drsným a jednoduchým, ale zato prívetivým obyvateľstvom. Hovorilo sa tu po maďarský, nemecky a po slovensky. „Iný zahraničný pozorovateľ nepokladal tunajších Nemcov za početne najväčšiu jazykovú skupinu. Podľa neho boli v tomto meste najpočetnejší Maďari, po nich nasledovali Slováci (obidve národnosti pokladá pritom za utečencov pred Turkami), na treťom mieste boli Nemci. Napriek tomu, že Nemcov bolo v meste najmenej, boli tu rozhodujúcim činiteľom.“ 

Maďari sa samozrejme po krátkom čase začali dožadovať politických práv a účasti na správe mesta. Organizácia správy, ktorá tu bola dovtedy, ale nedokázala zladiť záujmy dlho spolunažívajúcich Slovákov a Nemcov s novo prisťahovanými Maďarmi.

V roku 1545 kráľ zvolal snem do Trnavy. Mali sa na ňom odhlasovať dane na vedenie vojny proti Turkom. Toto sa nakoniec odhlasovalo, ale predchádzalo tomu hlasné reptanie Maďarov proti Nemcom v Trnave. Odznel tu aj názor, že by snáď bolo najlepšie poddať sa Turkom a tým sa zbaviť nemeckého panstva. Vyhrážali sa aj Trnavčanom, lebo tí Maďarov kvôli ich veľkému počtu neprijali s otvorenou náručou.

„Pozabíjať v Trnave Nemcov a Čechov!“

Trnava bola pôvodne slovenská. V 13. a 14. stor. ju kolonizovali Nemci, ktorí tak prevzali remeslo a obchod v meste. V 16. stor. sa tu usadili obyvatelia maďarského pôvodu, ktorí utekali pred Turkami. Vznikla tu teda situácia, keď sa 3 národnosti, najmä v čase volieb, bili medzi sebou o politickú moc (často aj päsťami, kameňmi a šabľami) a boli zoskupení do politických strán. Tento mnohokrát krvavý zápas musel riešiť panovník, ktorý bol najvyšším sudcom a vlastníkom mesta.

Počas volieb v roku 1551 prišlo znovu ku konfliktu, ktorý vyriešil až svojim zásahom Ferdinand I. Ten v mandáte zo 4. apríla 1551 zrovnoprávnil Maďarov s ostatným obyvateľstvom. Píše sa v ňom, že richtára si majú obyvatelia Trnavy voliť podľa zlatej buly Bela IV., tzn. všetci obyvatelia, nie len vybraných 100 bohatých a starších mešťanov. Voľba sa mala konať každoročne na sviatok sv. Juraja (24. apríl)  a to tak, že každý rok sa na tomto poste mali striedať podľa národnosti (Maďar, Nemec, Slovák). Magistrát sa mal skladať zo senátorov všetkých troch národností v rovnakom pomere. V správe mesta tak mal platiť paritný systém. „V mestskej rade boli dve národnosti zastúpené štyrmi členmi a jedna národnosť piatimi reprezentantmi. Preto sa vo funkcii richtára striedal každoročne  reprezentant inej národnosti, aby sa nerovnosť daná nepárnym počtom členov tohto orgánu eliminovala.“ Nový richtár, Peter Sámbocky, uviedol do platnosti dekrét Ferdinanda I. ihneď. Tento princíp parity sa dodržiaval  až do konca 17. stor., keď ho zrušil Leopold I (1657-1705). Zaujímavá je v tomto prípade argumentácia slovenských mešťanov:

„My sme pôvodní obyvatelia tohto mesta, my sme tu boli skôr než druhí.“

Od konca 30. rokov 16. stor. nastáva maďarizácia mestskej správy. Napr. okolo roku 1564 bolo v Trnave 35-40% Slovákov, 40-50% Maďarov, 25-15% Nemcov a iných.

 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Zdroje: Detrich, J.: Trnava, jej minulosť a prítomnosť. Trnava- stručný nástin minulosti a dnešku. Trnava: G. A. Bežo, 1929. , Kolektív: Trnava 1238 - 1998. Trnava: Krajská správa štatistického úradu SR, 1998, Pöstényi, J.: Slovenský národný život v Trnave v rokoch 1488-1820. Trnava: SSV, 1943, Pőstényi, J.: Z minulosti Trnavy do prevratu (1918). In: Kolektív: Trnava 1238 – 1938. Trnava: Spolok sv. Vojtecha, 1938, Šimončič, J.: Mojej Trnave. K dejinám Trnavy a okolia. Trnava: B-Print, 1998. ISBN 80-967935-1-9, Trnava 750 rokov mestom. Štátny okresný archív, Trnava. In: Vlastivedný časopis, ročník 37, 1988, č.1, Trnava 1238-1988. XVI. vlastivedný seminár v Trnave 20. mája 1987- referáty. Trnava: Štátny okresný archív v Trnave, 1987, Šimončič, J., Watzka, J.: Dejiny Trnavy. Bratislava: Obzor, 1989. ISBN 80-215-0051-4, Špiesz, A.: Národnostný konflikt v Trnave v 1709. In: Šimončič, J.: Trnavský zborník I. Bratislava: Obzor, 1975, Pőstényi, J.: Slovenský národný život v Trnave v rokoch 1488-1820. Trnava: SSV, 1943, Šimončič, J.: Dejiny Trnavy. Bratislava: Obzor, 1989
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.