referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Uršula
Štvrtok, 21. októbra 2021
Andrej Hlinka - Životopis
Dátum pridania: 11.07.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: juri
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 540
Referát vhodný pre: Základná škola Počet A4: 1.6
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 2m 40s
Pomalé čítanie: 4m 0s
 
Životopis Andreja Hlinku

Bol cirkevný hodnostár, predstaviteľ autonomistického hnutia. Narodil sa 27.9.1864 v Černovej- dneskajší Ružomberok. Vyštudoval Gymnázium v Ružomberku a Levoči, teológiu v Spišskej Kapitule, a v roku 1889 bol vysvätený za kňaza. Ako kaplán pôsobil na Orave a v Liptove, ako farár od r. 1905 po celý život v Ružomberku. Politicky sa angažoval v Zichyho maďarskej Ľudovej strane, ktorá mala v programe národnú rovnoprávnosť a toleranciu. V Národných novinách pranieroval národné a sociálne krivdy na slovenskom ľude.

Roku 1897 s A. Bielkom zakladateľ, vydavateľ a redaktor Ľudových novín. Pokračoval v Štúrovej demokratickej vlasteneckej tradícii. V parlamentných voľbách r. 1898 sa nepresadil proti maďarskej politickej agitácii. Roku 1905 založil Slovenskú ľudovú stranu, zvolával ľudové zhromaždenia a organizoval verejnú činnosť. Dožadoval sa všeobecných a tajných volieb do obecnej správy. Vo voľbách r. 1906 podporoval kandidatúru Vavra Šrobára, za čo ho uhorský súd odsúdil na dva roky väzenia a vysokú pokutu.

Biskup Párvy ho pozbavil farského úradu a vykonávania kňazských povinností. Väzenie si odpykával v Segedíne. Cirkevná vrchnosť dala jeho Ľudové noviny na cirkevný index. Roku 1907 sa v Černovej odohrala krvavá masakra, keď uhorskí žandári pri vynútenej posviacke kostola strieľali do ľudu, ktorý žiadal, aby im kostol posvätil ich rodák Andrej Hlinka. Bolo zastrelených 15 ľudí a početní boli zranení. Černovská tragédia vyvolala veľký európsky ohlas písali o ňom aj Brojnsterne Bjôrnson, L. N. Tolstoj a iní) a tak otriasla svedomím Európy, že aj pápež Pius X. uznal Hlinkovú nevinu a plne ho rehabilitoval.

Aj neskôr požíval dôveru Vatikánu, r. 1924 ho vymenovali za pápežského komorníka, r. 1927 za apoštolského protonotára. Na konci prvej svetovej vojny sa Hlinka jednoznačne postavil za česko-slovenskú orientáciu a za rozchod s Maďarmi. 30. októbra 1918 na zhromaždení v Martine vyhlásil: "Tisícročné manželstvo s Maďarmi sa nepodarilo. Musíme sa rozísť." Od 1918 do 1938 bol poslancom česko-slovenského parlamentu za Slovenskú ľudovú stranu (od r. 1925 HSLS). Keď sa r. 1919 dozvedel o Pittsburskej dohode, ktorú uzavreli americkí Slováci a americkí Česi a ktorú koncipoval T. G. Masaryk, odišiel so slovenskou delegáciou do Paríža, kde žiadal, aby postavenie Slovenska v ČSR bolo zabezpečené v mierovej zmluve. Po návrate do vlasti ho za to väznili na Morave v Česku. V ČSR po celý čas stál na čele ľudovej strany a viedol slovenské autonomistické hnutie, od r. 1932 spoločne s M. Rázusom.

Hlinka a Rázus sa tak stali symbolom národnej jednoty. Po Štúrovi najsilnejšie ovplyvnili slovenský politický vývoj a dali mu národnodemokratický smer, s odmietaním čechoslovakizmu a pražského centralizmu. Víťazstva autonómie sa nedožil. Zomrel 16.8.1938 v Ružomberku. Do pamäti národa sa zapísal ako veľká symbolická osobnosť nových slovenských dejín. J.N
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.