Príčiny založenia martinského gymnázia boli rôzne. Hlavným dôvodom však pravdepodobne bol boj o tzv. „slovenskú školu“. V tom čase ožívajúce slovenské národné hnutie sformulovalo súhrnné požiadavky, ktoré boli prijaté v Martine niekoľko rokov pred založením martinského gymnázia v dňoch 6. a 7. júla 1861. Tieto požiadavky možno pomenovať aj ako Memorandum slovenského národa. Založenie Matice slovenskej v tomto meste (centre Turca) bolo veľkým kultúrnym činom nielen v dejinách Martina, ale aj v histórií slovenského národa. Výsledkom tejto aktivity bolo postupné založenie patronátnych gymnázií, najprv evanjelického v Revúcej v roku 1862, v roku 1867 nižšieho evanjelického gymnázia v Martine a v roku 1869 nižšieho rímsko-katolíckeho gymnázia v Kláštore pod Znievom, ktoré si založili slovenskí katolíci po úplnom pomaďarčení banskobystrického gymnázia.

Tieto tri slovenské gymnáziá boli rovnocennými partnermi a zohrávali celkove pozitívnu úlohu. V tejto „mekke“ Slovenského národného života bola vytvorená priaznivá situácia pre politické a kultúrne snahy slovenskej a národne uvedomelej buržoázie, preto bolo samozrejmé, že tu musí mať svoje sídlo aj jedno z prvých slovenských gymnázií. Martinské, podobne ako zvyšné 2 gymnáziá vzniklo bez podpory Uhorského štátu za peniaze uvedomelých slovenských občanov. Významnú úlohu pri jeho zakladaní hrali predovšetkým národno – demokratické tradície Turca, ktoré ho v období rodiaceho sa kapitalizmu v Uhorsku predurčili, že si ho slovenská národne uvedomelá inteligencia a národná buržoázia zvolili za stredisko národného, politického a kultúrneho života. Veľká pozornosť sa venuje založeniu školy, hlavne jej organizačnému vybudovaniu na nižšie štvortriedne gymnázium . Nižšie Evanjelické gymnázium augsburského vyznania v Turčianskom svätom Martine nadväzovalo na tradíciu známej necpalskej latinskej školy Nationale institutum hungaricum, ktorú potom preložili do Martina pod názvom Seniorale institutum hungaricum (1894) a neskoršie ju premenovali na turčianskosvätomartinské seniorálne stredné učilište. Pre nedostatok finančných prostriedkov a nedostatok žiakov zanikla v školskom roku 1863-1864.Jej pokračovateľom sa stalo Patentálne gymnázium, ktoré vzniklo najmä zásluhou Karola Kuzmányho.

Toto gymnázium, ktoré sídlilo v Martine sa otvorilo 23. septembra 1866. Vyučovalo sa v materinskom jazyku. Základom hmotného zabezpečenia bol cisársky patent z roku 1859. Po jeho zrušení bola budúcnosť gymnázia neistá. Obavy zo straty gymnázia pominuli, keď sa martinská evanjelická cirkev na konvente 11. augusta 1867 uzniesla, že túto školu bude udržiavať aj naďalej, ale ako patronátne gymnázium. Neskôr 14. augusta 1867 sa na zasadnutí rozhodlo, že bude evanjelického augsburského vyznania a vyučovacou rečou bude slovenčina. Napriek tomu bola maďarčina a nemčina súčasťou povinných predmetov. Generálny konvent evanjelickej cirkvi uskutočnený 7.-9. októbra 1868 v Pešti uznal martinské gymnázium a dal mu právo verejnosti, na základe ktorého malo gymnázium všetky privilégia. Po otvorení martinského gymnázia roku 1876 sa pri ňom zriadilo aj alumneum (ústav, ktorí dával lacno, alebo zadarmo obed žiakom).

Aby mohli v martinskom gymnáziu študovať aj chudobný žiaci, patronát platil vždy viac prenajímateľovi za alumnistu ako alumnistu do patronátnej pokladnice. Teda žiakom z chudobných rodín sa odpúšťala časť, prípadne celý alumnícky poplatok. Na martinskom gymnáziu teda študovali žiaci nielen z rôznych slovenských žúp a zo slovenskej národne uvedomelej buržoázie, ale aj z chudobných rodín, ktorí mali rôzne úľavy a za dobrý prospech dostávali štipendiá. Okrem žiakov evanjelického vierovyznania tu študovali aj chlapci katolíckeho a izraelitského náboženstva. Po ukončení 4 tried gymnázia sa mohlo pokračovať v štúdiu na revúckom gymnáziu. V školskom roku 1867-68 bola okrem spomínanej prvej a druhej triedy otvorená aj prípravná trieda, ktorá bola až do roku 1870 spojená s prvou triedou. A však viacerí martinskí patróni predložili 1, augusta návrh, kde žiadali aby sa prípravná trieda oddelila od prvej triedy. Je zjavné, že materiálna istota martinského gymnázia nebola v prvých rokoch jeho existencie uspokojivá. Neskôr sa otvorila tretia trieda a v školskom roku 1869-70 sa martinské gymnázium s otvorením štvrtej triedy stalo nižším gymnáziom – podgymnáziom. Na martinskom gymnáziu učili učitelia z radov slovenského ľudu a ostali mu verní v dobách najväčšieho sociálneho a národnostného útlaku zo strany vládnúcich tried Uhorska. Slovenskú mládež vychovávali v duchu vznešených ideálov, humanitných a národných.

Mali veľmi skromné platy. Z martinských profesorov si pre svoje originálne pedagogické náhľady zasluhuje pozornosť talentovaný učiteľ prírodovedných predmetov Gustáv Dérer, ktorý prišiel na martinské gymnázium na začiatku tretieho roku jeho existencie. Vo svojom účinkovaní na tejto škole zastával nielen funkciu učiteľa množstva predmetov ale dopracoval sa aj na post riaditeľa.Medzi vyučovacie predmety učebného plánu patrilo prvé miesto náboženstvu. Veľký význam sa však pripisoval aj latinčine. Martinské gymnázium malo slovenský charakter a hlavne vďaka samotnému predmetu – slovenčine. Počas trvania školy sa vyučovalo vo všetkých triedach a v každom školskom roku. Rovnaký počet týždenných hodín mala nemčina, väčší počet týždenných hodín mala maďarčina. Spolu s jazykmi patrili medzi riadne predmety aj zemepis, dejepis, počty - merba, prírodopis – ten zahrňoval aj prírodospyd, fyzika vo štvrtej triede a chémia v tretej. K mimoriadnym predmetom patrili krasopis, kreslenie a spev. Zo zastúpenia jednotlivých predmetov v učebnom pláne vyplýva, že škola mala humanitný charakter, hoci sa v značnej miere prikláňalo aj k reálnemu smeru. Učebné osnovy boli stručné, rámcové, ale vyhovovali vtedajším požiadavkám.

Martinské gymnázium bolo začiatkom roku 1875 zrušené násilím a protizákonným zásahom vládnúcich tried Uhorska, ktorým pri tom ochotne pomáhali predstavitelia vysokej cirkevnej hierarchie. Po jej zrušení sa síce predstavitelia Slovenského národného hnutia 1875-1918 usilovali založiť si nové slovenské gymnázium, čo sa však nestalo skutočnosťou. Až po rozpadnutí Rakúsko Uhorska a po vzniku ČSR v roku 1918 sa vytvorili vhodné podmienky na slobodnú výučbu v školách vo svojom materinskom jazyku. Zakladali aj nové slovenské gymnáziá. Aj napriek tomu, že martinské gymnázium trvalo pomerne krátko v dejinách nášho školstva, zohralo významnú úlohu. V triedach tohto nižšieho evanjelického gymnázia sa vyučovalo a vychovávalo v slovenskom jazyku. Mnohí z tých, čo pokračovali v štúdiu vo vyšších triedach gymnázia a na vysokých školách prípadne odborných školách sa výborne uplatnili koncom 19. a začiatkom 20. storočia v slovanskom národnom živote.V tradíciách matičného gymnázia začalo pokračovať Československé štátne reformné reálne gymnázium Viliama Paulinyho Tótha, ktoré vzniklo v roku 1919. Dnešná stredná všeobecno-vzdelávacia škola v Martine je pokračovateľkou slovenského gymnázia z roku 1867-1875. Svoje výchovné úsilie opierajú o pokrokové tradície starého martinského gymnázia matičného obdobia. Mnohí z bývalých profesorov a žiakov tohto gymnázia sú dnes významnými predstaviteľmi nášho politického, kultúrneho a vedeckého života.