V druhej polovici júna sa v tejto oblasti objavil Gregor na čele pomerne silného vojska , čo dokazuje, že táto oblasť bola pre Dóžu strategicky dosť dôležitá, lebo sa ju chystal obsadiť. Pri obci Gubacs bol však Gregor so svojim vojskom porazený, ale zachránil sa a pridal sa k hlavnému prúdu. V tom čase prešla šľachta do útoku v okolí Jágru a podarilo sa jej rozbyť sedliacke jednotky v tejto oblasti. Zatiaľ sa Dóža pripravoval na dobytie Temešváru, pevnosti, ktorá bola považovaná za takmer nedobytnú. Obrancom pevnosti bol palatín Báthory. Obranný systém pevnosti bol založený na hrubých a odolných múroch a širokej vodnej priekope. Dóža sa pustil do výkopu odvodnenia a do ostreľovania delami. Báthorymu sa však podarilo pri výpade z hradu narušiť činnosť povstaleckých jednotiek. O mesiac už však bolo odvodnenie dokončené, múry hradu streľbou diel narušené a Dóža začal uvažovať o útoku na hradby. Čas nahrával povstalcom, lebo obliehaným začali dochádzať potraviny. Zatiaľ už na pomoc Temešváru pochodoval Ján Zápoľský, ktorý pri Varadíne porazil zadný povstalecký voj vedený Meszárosom. Pri obci Ulič sa jeho jednotky rozvinuli do bojového šíku. Dóža sa rozhodol pre boj v poli pri Temešvári a sám velil strednej časti vojska, pričom jeho brat Gregor a Meszáros krídlam.

Boj sa odohral 14. júla 1514. Zápoľský začal najprv psychologickým ťahom a požiadal, aby sa vzdali. Povstalecký veliteľ Radoslav Nagy sa vzdal a pokúsil sa prejsť k nepriateľovi. Keď to Dóža uvidel, tak ho zabil. Tento incident čiastočne narušil bojovú zostavu a zrejme vtedy sa podarilo Dóžu zajať. Povstalci sa však hrdinsky bránili, ale neskôr boli pod tlakom zahnaní na útek. Zápoľským sa podarilo zajať väčšinu povstaleckých veliteľov, unikol iby Meszároš, ktorého aj tak chytili a upálili. Roztratené jednotky aj naďalej prenasledovala šľachta, až nakoniec mucelo byť zákonom zakázané ďalšie zabíjanie pre nedostatok pracovných síl na poliach. Vedúce osobnosti povstania boli popravené – Juraja Dóžu posadili na rozžeravený trón, na hlavu mu položili rozpálenú korunu, ako symbol sedliackeho kráľa a jeho na smrť vyhladovaní spolubojovníci boli donútení, aby z neho zaživa trhali zubami mäso.