referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Sergej
Piatok, 22. októbra 2021
Alexander Veľký a jeho vláda
Dátum pridania: 04.07.2006 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Romča5
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 820
Referát vhodný pre: Základná škola Počet A4: 2.3
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 3m 50s
Pomalé čítanie: 5m 45s
 
Alexander VeľkýAzda ani jeden z veľkých dobyvateľov sveta nezanechal také hlboké stopy ako Alexander III. Macedónsky /356-323 pred Kr./, ktorého neskôr nazvali Veľkým. Zjednotil Grécko, dobyl Perziu a Malú Áziu, tiahol do Indie. Nazývali ho Ničiteľom, ale priniesol až do Orientu aj gréckeho ducha a kultúru. Zomrel tridsaťtriročný v Babylone. Jeho ríša sa rozpadla. Ako už bolo spomenuté v minulom čísle, Alexandra, syna Filipa II. vychovával Aristoteles. V r. 338 pred Kr. sa spolok Helénov postavil do boja proti Filipovi, ktorý sa usiloval získať nadvládu nad celým Gréckom. A bol to práve 18-ročný Alexander, veliteľ macedónskeho útočného krídla, ktorý im šikovným taktickým manévrovaním zasadil rozhodujúcu porážku. Politický a vojenský obraz východného Stredomoria sa razom zmenil. Nová veľmoc sa volala Macedónsko. Rok po svojom víťazstva zjednotil grécke mestá s výnimkou Sparty. V tom čase sa začína svetoborná dráma, ktorá nesie názov Alexander III. Až oveľa neskôr ho nazvali Veľkým. Filipa v r. 336 zavraždili.

Národy na hraniciach sa búrili. Alexander sa rozhodol bleskovo konať. Skôr ako by sa dalo čo len pomyslieť na odpor, objavil sa Alexander pri Korinte a vyľakaní občania mu prisahali vernosť. Potom sa rýchlym pochodom privalil na Balkán, prekročil Dunaj, podrobil si Trákov a trochu neskôr Ilýrov v Albánsku. Nečakane sa obrátil opäť na juh a dobyl Téby. To všetko sa odohralo do roka po otcovom zavraždení a o ďalší rok bolo jeho vojsko pripravené na výpravu do Malej Ázie, do Perzskej ríše. V ďalekom Babylone, veľkej metropole Perzskej ríše, pokojne očakávali votrelca. Svetová veľmoc na ňom stroskotala. Alexandrovým najbližším cieľom bol Egypt. Vítali ho tam radostne ako osloboditeľa spod perzského útlaku. Roku 331 vydal rozkaz na stavbu nového hlavného mesta Alexandrie, najvýznamnejšieho zo všetkých miest, ktoré založil. Vysiela vedeckú expedíciu, ktorá má zistiť príčinu nílskych záplav a zistí – správne - , že príčinou sú letné dažde na Etiópskej vysočine. Túto správu odoslal ihneď Aristotelovi. Aj v nastávajúcich rokoch o všetkom oboznamoval svojho učiteľa, ktorého si vážil, pretože mu ukázal zmysel života. Z Egypta prenikol Alexander osemsto kilometrov do Líbyjskej púšte. Ešte v tom istom roku 331 porazil Dareiove oddiely druhý raz. V Babylone zástupy s jasotom privítali nového hrdinu. Po dobytí Perzie dal Alexander do tla vypáliť mesto Persepolis. V plameňoch palácov zapadla moc starého Orientu. Potom sa dal na ďalšiu výpravu. Po krvavých zrážkach s nepoddajnými horskými kmeňmi vo východnom Iráne a v Afganistane, v ktorých aj sám utrpel ťažké zranenie, dostali sa jeho oddiely do oblastí, ktoré žiadny perzský kráľ nikdy nevidel. Zdolali pohorie Hindukúš so štítmi vysokými 7 000 metrov.

Alexander potom porazil v Prednej Indii r. 326 vo svojom poslednom boji armádu kráľa Pora s bojovými slonmi. Až pri pohľade na Himaláje ustúpil rastúcemu odporu svojich macedónskych veteránov. Duch bádateľa a objaviteľa ho však poháňal ďalej. Chcel sa dostať na východnú hranicu sveta, k veľkému moru a na vlastné oči si overiť, čo ho učil Aristoteles. Roku 325 dorazil do delty Indu a k oceánu. Chcel dokázať, že do Perzského zálivu je možná cesta aj po mori, preto časť vojska nalodil. Sám si však zvolil cestu po pobreží. V nekonečnej Gedroskej púšti sa príroda stala jeho najtvrdším, najkrutejším protivníkom. Napriek tomu že zvíťazil, cena za víťazstvo bola privysoká: 90 000 mužov zahynulo a vysilená hŕstka sa dostala roku 324 do Súz a napokon do Babylonu, ktorý sa mal stať hlavným mestom novej ríše. Vládca sa s nezlomnou energiou pustil do upevňovania svojho mnohonárodného výtvoru. Lenže 13. júna 323 jeho plány prerušila smrť, Alexander zomiera vo veku 33 rokov na horúčkovité ochorenie, možno maláriu alebo zápal pľúc. Po jeho smrti sa v Grécku začalo tristoročné obdobie, ktoré neskôr dostalo označenie ako helenistické. Bolo to veľké obdobie Grécka, predznačené Alexandrom, obdobie svetového rozmachu jeho kultúry, premiešanej s orientálnymi prvkami, z ktorej vyrástla západná kultúra. Politická jednota Alexandrovej ríše sa rýchlo rozpadla. Sen o svetovláde ostal len snom.
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.