referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Ľuboslava
Piatok, 20. septembra 2019
Antickí bohovia
Dátum pridania: 10.07.2006 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: cokokika
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 544
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 4
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 6m 40s
Pomalé čítanie: 10m 0s
 
Hlboko v priepasti mora stojí nádherný palác veľkého Diovho brata Poseidona, ktorý otriasa zemou. Poseidon vládne nad morom a morské vlny sú poslušné najmenšiemu pohybu jeho ruky ozbrojenej strašným trojzubcom.Tam, v hlbinách mora, žije Poseidon a jeho prekrásna manželka Amfitríté, dcéra veštca Nérea, ktorému ju veľký vládca morských hlbín násilím ulúpil. Raz ju uvidel ako tancovala so svojimi sestrami na brehu ostrova. Boh mora bol okúzlený prekrásnou Amfitrítou a chcel ju odviesť na svojom voze. Ale Amfitríté sa skryla u Titána Atlanta. Dlho nemohol Poseidon prekrásnu Néreovu dcéru nájsť. Konečne jej úkryt odhalil delfín; za túto službu Poseidon začlenil delfíny do nebeských súhvezdí. Poseidon Atlantovi prekrásnu Néreovu dcéru uniesol a vzal si ju za ženu.Posiedon vládne nad celým morom. Keď na svojom voze ťahanom nádhernými koňmi, uháňa po morskej pláni, rozostupujú sa večne šumiace vlny a uvoľnujú cestu svojmu veliteľovi.Hádes a jeho kráľovstvoHlboko pod zemou vládne neúprosný, zachmúrený Diov brat Hádes. Jeho kráľovstvo je plné chmúr a desu. Nikdy sem neprenikne radostný paprsok jasného slnka. Bezodné priepasti vedú zo zemského povrchu do smutného Hádovho kráľovstva. Tade preteká i zmrazujúca posvätná rieka Styx, pri ktorej vodách prisahajú bohovia.V temnom Hádovom kráľovstve sa vznášajú nehmotné, ľahké tiene mŕtvych. Bedákajú nad svojím neradostným životom, bez radosti a bez prianí. Pre nikoho nieje návtratu z tohto kráľovstva smútku.Strážcom podsvetia je trojhlavý pes Kerberos.

Na jeho šiji sa zvýjajú hadi a strážia východ. Krutý starec Charón, prevozník duší mŕtvych, neprevezie cez temné vody Acherontu ani jednu dušu naspäť kde jasne svieti slnko života.Kráľovstvo neúprosného Háda je plno temnoty a hrôzy. Tam v tmách blúdi hrozná príšera Empúsa s oslími nohami; a v nočnej tme láka ľudí na osamelé miesto, vysáva z nich krv a požiera ich ešte chvejúce sa telo. Blúdi tam aj príšera Lamnia; v noci vniká do izieb šťastných matiek a kradne im deti, aby sa mohla napiť ich krvi. Nad všetkými prízrakmi a príšerami vládne veľká bohyňa Hékaté s troma hlavami a troma telami. Blúdi nocou v hlbokej temnote po cestách a okolo mohýl s celým svojím príšerným sprievodom, obklopeným divými psami. Zosiela hrôzy a ťažké sny na zem a ničí ľudí. Hekatu ľudia privolávali ako pomocníčku v kúzlach, ona jediná však tiež pomáha proti kúzlam tým, ktorí ju uctievajú a prinášajú jej psy na rázcestie, kde sa rozcházajú tri cesty ako obety.HéraVeľká bohyňa Héra, manželka štítovládneho Dia, je ochrankyňou manželstva a stará sa o posvätnosť a neporušiteľnosť manželských zväzkov. Zosiela manželom početné potomstvo a žehná matke pri pôrode.Héra dlho žila ďaleko od Olympu, v tichu a pokoji. Keď ju veľký Zeus uvidel, zamiloval si ju a ulúpil ju Téthyde. Bohovia honosne slávili svedbu Dia s Hérou. Íris a Charitky obliekli Héru do nádherných šiat a ona žiarila svojou mladou velebnou krásou na zlatom tróne po boku Dia.

Všetci bohovia prinášali Hére dary, bohyňa Zeme Gaia pre ňu vo svojom vnútri vypestovala jabloň so zlatými plodmi.Héra je veľká, spod čelenky jej padajú prekrásne kadere. Bohovia ctia Héru, ctí si ju aj jej manžel Zeus a často sa s ňou radí. Héra Diovi často odporuje a vznikajú medzi nimi spory. Vtedy sa Zeus nahnevá a začne manželke hroziť trestami. Héra stíchne a potlačuje hnev. Spomína, ako ju Zeus potrestal bičovaním alebo ako ju zlatými reťazami spútal a zavesil medzi nebo a zem a priviazal jej k nohám dve ťažké kovadliny.Héra často trpí od Dia rôzen urážky. Tak bolo keď si Zeus zamiloval krásnu Íó. Aby ju pred Hérou uchránil, premenil ju na kravu. Tým ju však nezachránil. Keď Héra snehobielu kravu Íó zbadala, požiadala Dia, aby jej ju daroval. To jej nemohol odopriať a Héra ju dala strážiť stookému Argovi, ktorý nepoznal spánok a strážil Íó tak, že sa pred ním nemohla nikde ukryť. Nešťastná Íó trpela a nikomu nemohla povedať o svojom trápení lebo bola zbavená daru reči. Zeus videl jej trápenie a zavolal svojho syna Herma, nariadil mu, aby Íó oslobodil. Íó bola oslobodená ale pred Hériným hnevom neušla. Poslala na ňu strašného ovada, ktorý svojim hrozným žihadlom bodal nešťastnicu, ktorá týmto mučením prišla o rozum.

Apollón
Boh svetla, zlatovlasý Apollón, sa narodil na ostrove Délu. Sotva sa narodil, všade vytryskli prúdy jasného svetla. Všetrko okolo kvitlo a žiarilo. Bohyne mu priniesli ambróziu a nektár a hluščne oslavovali jeho narodenie.Mladý, svetlo šíriaci Apollón sa vznášal na azúrovom nebi s kitharou v ruke a so strieborným lukom na pleciach, v jeho tulci zvonili zlaté šípy. Ponáhľal sa tam, kde žil hrozný Pýthón, ktorý prenasledoval jeho matku Létó a chcel sa pomstiť za všetko zlo, čo jej spôsobil.Rozzúrený Pýthón za sebou zanechával spúšť a šíril okolo seba smrť. Nymfy a všetko živé pred ním s hrôzou utekali. Mohutný, zúrivý Pýthón sa zdvihol, otvoril strašnú tlamu a chcel pohltiť zlatovlasého Apollóna. Tu zazrel zvuk tetivy strieborného luku a vzduchom sa mihol zlatý šíp, za ním druhý a tretí až obluda padla bez dychu na zem. Apollón zakopal Pýthónove telo tam, kde stoja posvätné Delfy a založil tu svätyňu a veštiareň.Keď Apollń, hrdý na svoje víťazstvo, stál nad obludou, uvidel vedľa seba mladého boha lásky Eróta, ako napína svoj zlatý luk. Apollón mu so smiechom povedal: "Načo je tebe, dieťa, táto hrozná zbraň? Radšej nechaj strieľanie ničivých zlatých šípov mne." Urazený Erós hrdo odpovedal: "Tvoje strely zasiahnu všetko, no moja strela zasiahne teba." Erós zamával zlatými krídlami a vyletel na vysoký Parnásos a vytiahol dva šípy: jeden zraňujúci srdce a vyzývajúci k láske, týmto prebodol srdce Apollónovi; a druhý zabíjajúci lásku, týmto zasiahol srdce nymfy Dafné.Apollón raz uvidel prekrásnu Dafné a zamiloval sa do nej.

Sotva vašak Dafné uvidela Apollóna, rýchlosťou vetra sa dala do behu - jej srdcom prenikol šíp zabíjajúci lásku. "Stoj, prekrása nymfa," vyzval ju Apollón, prečo predo mňou utekáš ako ovečka prenasledovaná vlkom? Vznášaš sa ako holubica letiaca pred orlom. Veď niesom tvoj nepriateľ! Pozri, zranila si si nohy o ostré tŕne. Ó počkaj, zastav sa! Veď ja som Apollón, syn hromovládneho Dia, niesom jednoduchý smrteľný postier," Ale prekrásna Dafné utekala ešte rýchlejšie. Ako na krídlach za ňou uháňa Apollón. Je stále bližšie, už ju dobieha. Dafné cíti jeho dych, opúšťajú ju sily. Úpenlivo prosí svojho otca Pénia: "Otče Péneie, pomôž mi! Nech sa rýchlo rozostúpi zem a pohltí ma! Zober mi túto podobu. Sotva to dopovedala, ochabli jej údy. Jej nežné telo pokryla kôra, vlasy sa premenili na listy a ruky na vetvy. Apollón dlho stál pred vavrínom a konečne prehovoril: "Nech veniec len z tvojej zelene zdobí moju hlavu, nech od dnes zdobíš svojimi listami aj moju kitharu a tulec. Nech nikdy nezvädne zeleň tvojich listov! Zostaň večne zelený!"ArtemisVečne mladá, prekrásna bohyňa sa narodila na Délu v ten istý čas ako jej brat Apollón. Sú to dvojičky. Oboch spája najúprimnejšia láska, najtesnejšie priateľstvo. Obaja hlboko milujú aj svoju matku Létó.Artemis dáva všetkému život. Stará sa o všetko, čo žije na zemi, čo rastie v lesoch a na poliach. Vyvoláva rast rastlín, kvetov a stromov, žehná zrodeniu, svedbe a manželstvu. Grécke ženy prinášajú slávnej Diovej dcére bohaté obete.Artemis rada odpočíva v jaskyniach zarastených zeleňou a dýchajúcich chladom, ďaleko od ľudských očí.
 
Podobné referáty
Antickí bohovia SOŠ 2.9723 245 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.