1.Stredovek
Stredovek sa začal vytvárať už u starých predstaviteľov buržoáznej kultúry. Vystriedal starovek, po ňom nasleduje novovek. Predstavuje feudálnu spoločnosť, kde pôda je určujúci výrobný prostriedok. Feudalizmom nazývame spoločensko – ekonomickú formáciu, ktorá je založená na feudálnych výrobných vzťahov. Je odvodený od latinského slova feudum = léno. Slovom feudum sa označoval pozemok, ktorý bol niekomu – vazalovi, požičaný do osobnej, alebo dedičnej držby za vernosť. Spolu s pôdou boli darovaní aj roľníci. Feudálny panovník vykorisťoval poddaných roľníkov tým, že si privlastňoval nadvýrobok – feudálnu rentu. Poddaní odvádzali feudálovi rentu : peňažnú, naturálnu, alebo pracovnú.

Feudalizmus sa nevyvíjal všade rovnako. Dejiny feudalizmu sú dejinami vzniku, vývoja a úpadku feudálnych výrobných vzťahov. Z tejto skutočnosti vychádza periodizácia feudalizmu : 1. raný / 5. –11. stor. / 2. rozvinutý / 12. – 15. stor. / 3. neskorý / 16. – 17. stor. / Nie všade sa feudalizmus vyvíjal rovnako a v rovnakom čase. V rôznych krajinách, ako aj na Slovensku, máme jeho odlišné datovanie. 1. raný / 9. – 12. stor. / 2. rozvinutý / 1200 – 1526 / 3. neskorý / 1526 – 1848 / 1.1.Raný feudalizmus / 5. – 11. stor. /V období raného feudalizmu sa feudálne vzťahy ešte len formujú v konfliktoch s prežívajúcimi vzťahmi otrokárskej spoločnosti a občinovej spoločnosti. Obdobie raného feudalizmu môžeme časovo vymedziť približne 5. až 11. storočím.Feudálne vlastníctvo pôdy malo dva hlavné zdroje : antické vlastníctvo /v oblastiach s rozvinutou otrokárskou spoločnosko-ekonomickou formáciou/ a občinové vlastníctvo v germánskych, slovanských a ostatných oblastiach strednej a východnej Európy, kde susedská občina bola prechodnou formou organizácie na ceste od rodovej spoločnosti k spoločnosti feudálnej.V ranom feudalizme sa v podobe politicky roztrieštených jednotiek formoval feudálny štát, ktorého významnou ideologickou oporou bola náboženská ideológia.

Jediné uznávané náboženstvo bolo kresťanstvo. Ekonomiku raného feudalizmu charakterizuje nízka úroveň vývoja výrobných síl, prevažne naturálneho hospodárstva a uzavretosť výrobných jednotiek. Začiatok stredoveku datujeme rokom 476, keď zanikla Západorímska ríša, keď germánsky vojvoda Odoakar zosadil posledného rímskeho cisára Romula Augusta. Po zániku Západorímskej ríše vznikajú ranofeudálne štáty. Napríklad Franská ríša, kde vznikol systém vazalskej väzby medzi pánom a lénnikom, ktorý bol viazaný rôznymi službami a povinnosťami. Postupne s týmito lénnikmi začali splývať aj slobodní franskí roľníci a stávali sa poddanými. Zároveň rástla vládnuca trieda – šľachta. Takto podrobená veľká ríša nemohla byť pevná. Kráľ sa čoraz viac stával závislým od veľkých pozemkových vlastníkov. Nakoniec sa roku 843 verdunskou zmluvou rozpadla na Západofranskú a Východofranskú ríšu a časť pozdĺž Rýna a severnej Itálie. V dôsledku nerovnomerného vývoja /rozličná politická a ekonomická vyspelosť/ krajín v tomto období vo väčšine krajín dochádza k časovému posunu v periodizácii stredoveku v porovnaní s uvedenou schémou.V rannom stredoveku predstavovala Európa konglomerát väčších a menších štátov, ale aj územno-politických útvarov, na ktorých štátna organizácia ešte nestihla vzniknúť. Ich politická vyspelosť a ekonomická úroveň boli rôzne.

Najvyspelejšie však boli tie, ktoré boli v minulosti súčasťou Rímskej ríše. V tomto období začalo sťahovanie národov. U pastierskych kočovných kmeňov hlavným výrobným prostriedkom nebola pôda, ale vlastníctvo pasienkov a stád. Slovania prichádzajú do oblastí, ktoré obývajú dodnes a začína rozklad rodového zriadenia. Rodovú občinu nahradila susedská. Hospodárska sebestačnosť jednotlivých feudálnych panstiev spôsobila hospodársku a politickú rozdrobenosť feudálnych štátov. V 10. storočí trpela touto rozdrobenosťou i Západofranská ríša, o jej zjednotenie sa pokúsil parížsky vojvoda Hugo Kapet, ktorý sa stal kráľom vo Francúzsku a zakladateľom dynastie Kapetovcov. V tom istom storočí sa rozpadla aj Východofranská ríša na samostatné vojvodstvá /Bavorsko, Švábsko, Sasko/. Ríšu plienili nájazdy maďarských kmeňov. Zastavil ich až Oto I., pomocou českého kniežaťa Boleslava I. v bitke pri rieke Lech /955/. Oto 1. obnovil cisárstvo. Od 12. storočia sa ríša nazývala Svätou ríšou rímskeho národa nemeckého. Zánikom Veľkej Moravy a vpádom maďarských kmeňov sa v Čechách utvoril český přemyslovský štát.1.2. Rozvinutý feudalizmus / 12. – 15. stor. /Pre ekonomiku raného feudalizmu je charakteristická nižšia úroveň výroby, prevaha naturálneho hospodárstva a nerozvinutý obchod.Základným znakom tohto obdobia je všestranný rozvoj feudálneho spôsobu výroby. V 13. storočí sa v Európe dovŕšila spoločenská deľba práce oddelením remesiel od poľnohospodárstva a prevahu nadobudlo tovarové hospodárstvo.

Znakom tohto procesu bolo rozšírenie plochy obrábanej pôdy, masový vznik miest a posilnenie obchodných vzťahov.Rozvoj výroby a obchodu - postupne prekonával hospodársku rozdrobenosť jednotlivých oblastí. Tým sa utvárali predpoklady na politické upevnenie a zjednotenie feudálnych štátov. Po období veľkého hospodárskeho rozvoja nastalo od 2. pol. 14. storočia ustrnutie feudalizmu, a tým aj zvýšený útlak zo strany feudálov. Triedne rozpory vyústili do masových ľudových hnutí, v nich na poprednom mieste stálo husitstvo. Poľnohospodárstvo ostalo aj naďalej hlavným zamestnaním obyvateľstva. Klčovaním a obrábaním doteraz ladom ležiacej pôdy sa zväčšila rozloha ornej pôdy. Dokonalejšie obrábanie pôdy umožnil pluh, ktorý lepšie skypril pôdu, ako predtým používaný hák a radlo. Zoraná pôda sa drvila bránami. Základom poľnohospodárstva bola tzv. úhorová sústava. Pôda vyčerpaná siatinou, oziminou a jarinou sa určitý čas nechala ležať ladom, aby sa v nej živiny mohli obnoviť. Z úhorovej sústavy sa vyvinulo trojpoľné hospodárenie. Úhor tiež poskytoval pašu pre dobytok, ktorý ho zároveň aj pohnojil. Okrem obilia sa pestoval ľan ako dôležitá surovina na výrobu plátna, tiež strukoviny a zelenina. Chov dobytka bol obmedzený, pretože krmoviny sa ešte nepestovali. Stály nedostatok týchto krmovín neumožňoval dobré prezimovanie dobytka. Pri zapriahnutí koňa sa začal používať drevený chomút, čím vzrástla ťažná sila koňa. Zaviedli sa aj železné podkovy, ktoré chránili kopytá pred poranením. To všetko uľahčovalo poľnohospodársku výrobu a umožnilo väčšiemu počtu ľudí venovať sa remeselnej výrobe. Spoločenská deľba práce oddeľovala remeselnú od poľnohospodárskej výroby, a tým sa utvárali predpoklady na rozvíjanie stredovekých miest. Základným spoločenským rozporom bol protiklad 2 hlavných tried : feudálov a poddaných.

Takisto bol boj o vládnu moc medzi panovníkom a feudálnymi pánmi. Cieľom panovníka bola centralizovaná monarchia a feudálni páni sa snažili o zriadenie stavovského štátu. Od konca 11. storočia, väčšia časť Európy prekonávala feudálnu roztrieštenosť a utvárali sa jednotné feudalistické monarchie. Príklad silných monarchií bolo Francúzsko a Anglicko. Príkladom rozdrobenosti bolo Taliansko a Nemecko /zjednotené až na konci 19. storočia/. Vo francúzsku upevnil Filip 4. Pekný feudálnu monarchiu s pomocou šľachty, preto ich pozval na zhromaždenie. Bol to začiatok stavovského snemu, ktorý vo Francúzsku nazývali generálnym stavom. /!dejiny Anglicka a Francúzska sa vyvíjali súčasne!/ Anglická šľachta mala v stredoveku silné postavenie. Vlastnila veľký pozemkový majetok. Medzi kráľovou mocou a šľachtou sa vytvorili rozpory. Šľachta brzdila upevňovanie panovníckej moci a využila ťažkú situáciu kráľa Jána Bezzemka a v roku 1215 si vynútila vydať Veľkú listinu slobôd = Magma Charta, ktorá zabraňovala zneužívaniu moci kráľom. Ďalší vývoj Francúzska a Anglicka ovplyvnil vojnový konflikt : 100-ročná vojna /1337 – 1453/, Henrich VII. v roku 1485 nastúpil na trón a založil dynastiu Tudorovcov. Bola upevnená stavovská monarchia a koncom 15. storočia sa aj Anglicko stalo jednotným feudálnym štátom. Hospodársky a sociálny vývoj v našich krajinách prebiehal ako v ostatnej Európe.