Chápala sa širšie ako v novoveku. Pre stredovekých učencov bola hudba zvukov iba jednou podobou hudby. Popri hudbe vytvorenej človekom, používajúcej nástroje /musica instrumentalis/, sa odlišovala aj hudba vo vesmíre /musica mundana/ a hudba v ľudskej duši /musica humana/. Hudba sa len okrajovo zaoberala chorálnym spevom alebo hrou na nejaký hudobný nástroj.Najobľúbenejším predmetom bývala astronómia. Tvorila na jednej strane vedu o súhvezdiach stálic, na strane druhej obsahovala poznatky o dráhach planét a ich výpočte, ako aj o pohybe Slnka a Mesiaca. V ranom stredoveku sa niekoľko storočí tejto vede pozornosť nevenovala. Jediným pozostatkom astronomických štúdií bolo pozorovanie fáz Mesiaca, na základe ktorých sa zostavoval kalendár kresťanských sviatkov, najmä vypočítaval dátum Veľkej noci. Až zásluhou Gerberta de Aurillac /10. storočie/, učitelia na katedrálnej škole v Remeši /Reims/, sa učenie o systéme sveta a systematické poznávanie hviezd vrátilo naspäť do stredovekých škôl. Od 13. storočia sa na pôde astronómie a geometrie formovali nové, čiastočne fyzikálne vedy – optika a mechanika.3.4. RemesláNajstaršími stredovekými spoločenstvami boli cechy kupcov. Už od 13. storočia sa začali objavovať i samostatné remeselnícke cechy spolu s cechmi lekárov a právnikov. Keď francúzsky kráľ Ľudovít IX. Rozkázal zostaviť cechové knihy jednotlivých remesiel, zistilo sa, že záväzné pravidlá, ktorými sa remeselníci v praxi riadia a ktoré neboli písomne kodifikované, závisela na ústnom výklade uznávaných remeselníckych majstrov. Cechové pravidlá spísané v mestách počas 13. storočia kládli dôraz na náboženské povinnosti /účasť na spoločných bohoslužbách, zaistenie rodín, . . . /.

Cirkevné povinnosti dávali akési posvätenie. Cechy tiež dohliadali na poriadnu výučbu tovarišov a učňov, zakladali komisie pre rozsúdenie sporov a dbali na kvalitu výrobkov. Cechy hrali v meste dôležitú úlohu. Niektoré cechy hrali iba podružnú úlohu a niektorým nebolo ani umožnené vytvoriť si vlastný cech. V niektorých mestách bolo členstvo v cechu požadované ako nutný predpoklad pre zvolenie do mestskej rady. Vo všetkých mestách však existencia a organizácia cechov poukazovali, že význam a dôležitosť stredného stavu sa neobmedzovalo na ,,vzdelané“ skupiny, akými boli právnici a študenti. Aj remeselníci mali svoje združenia /universitates/, ktorých členovia zasadali v mestskej rade po boku bankárov a kupcov zaoberajúcich sa diaľkovým obchodom.Väčšina živností sa prevádzkovala v malých dielňach pod vedením majstrov, ktorí osobne poznali svojich pracovníkov, z niektorých sa za priaznivých okolnosti mohli založiť vlastnú živnosť. Systém však automaticky nezaručoval každému tovarišovi, že sa raz stane majstrom. Robotníci, najmä v neorganizovaných remeslách, boli rozptýlení v mnohých oblastiach, čo im neumožnilo ani zjednotiť svoje sťažnosti, aby mohli aspoň požadovať podstatné zlepšenie svojich pracovných a životných podmienok. Súkenníctvo bolo klasickým príkladom odvetvia zahrňujúceho mnoho rôznych remesiel a najviac inklinujúceho k továrenskému spôsobu práce, aj keď využitie vodnej sily v procese mechanizácie výroby postupne vytlačilo túto výrobu na vidiek, mimo dosah právomoci cechov.

Stredoveký záujem o mechanické zariadenia vyplýval z akútneho nedostatku pracovnej sily vo všetkých oblastiach spoločnosti, ktorá už nezískavala otrokov z vojen a musela nahradzovať ľudské zdroje, všade tam, kde to ľudský dômysel umožňoval.V ranom stredoveku sa hlavné zmeny týkali poľnohospodárstva : o vodných mlynoch sa hovorí už v germánskom zákonníku z 8. storočia. Od 12. storočia sa kone cez postroj museli podriadiť pokynom oráča. Stále vynaliezavejšie využitie vodnej sily sa uplatňovalo v poháňaní píl či výrobe papiera. Omnoho dlhšie trvalo, kým sa začala využívať veterná energia. Veterné mlyny sa objavujú v 12. storočí. Boli vztyčované na podstavcoch a mohli byť podľa potreby prenášané. V Holandsku boli od 14. storočia používané na odvodňovanie a vysušovanie pôdy. Postupne sa mechanické zariadenie stali bežnou súčasťou ľudského života. Spolu s hodinami sa bežne, aspoň v mestách, používali páky, kľuky a otočné žeriavy. Stálym podnetom pre inováciu bola aj túžba po dosiahnutí vojenskej prevahy. Vynález strelného prachu mal veľký dopad. Delostrelci sa vytrvalo usilovali o to, aby sa ich zbrane stali nebezpečnejšie pre nepriateľov ako pre nich samých. Zbrojári sa ešte snažili zdokonaľovať rytierske brnenia. Vylepšenie výroby ocele nie je zaznamenané. K významným zmenám došlo aj v oblastí ťažby.Zavádzanie nových strojov v jednotlivých remeselných odvetviach reagovalo na najrôznejšie tlaky. Mechanizácia v súkenníctve naznačuje, že bolo ťažké uspokojiť v tomto odvetví dopyt po pracovnej sile. Svoju úlohu však zohrala aj potreba urýchliť proces výroby.

Po vynájdení tkáčskeho stroja v 14. storočí, rýchle nasledovalo zavedenie mechanizácie. Kolovrat nahradil praslicu. Výroba sviečok bola zdokonalená výmenou živočíšnych tukov za vosk. Výroba liehovín, vychádzala z arabskej technológie, sa presadila v 12. storočí. Navigáciu zdokonalilo využitie kompasu, zavedenie zadného smerového kormidla a používanie námorných máp. Samozrejme sa zdokonalila stavba lodí. Tak ako hodiny, aj okuliare boli výsledkom stredovekej vzdelanosti.Koncom stredoveku neváhali uznávaní odborníci /Leonardo da Vinci/ skrz nové technológie poskytnúť svoje služby panovníkom. Zachovalo sa nám mnoho ilustrovaných popisov vynálezov. Či už to boli návrhy mostov alebo prístavných zariadení, nebola ešte táto tvorba ovplyvnená renesanciou.3.5. ObchodVäčšina stredovekých miest vďačila za svoj význam viac svojej úlohe obchodného strediska, než remeslám. Takéto mestá boli spravidla situované na chránených miestach s ľahkým prístupom k námorným trasám Európy /Londýn, Janov/. Vďaka ich obchodným funkciám postupne klesala ich skoršia dôležitosť veľkých medzinárodných trhov, lebo bolo možné dopravovať tovar vo veľkých objemoch. Vo vnútrozemí trhy naďalej priťahovali miestny obchod. Usporiadavanie trhov, aspoň raz do týždňa, povyšovalo takto privilegované osady do kategórie tržných miest. Napríklad v Anglicku, kde sa dbalo na to aby takéto mestá neboli od seba príliš ďaleko, tento systém umožnil väčšine dedinčanov pohodlne doraziť na trh v priebehu jedného dňa. Tak sa mohli ľahko zbaviť svojich prebytkov.

Minimálne od 13. storočia návštevy miest zaručovali i rýchle šírenie informácií po celej zemi, čo utužovalo zmysel pre väčšie spoločenstvá, ako len základné sídlo. Inde v Európe mal podobný vývoj vplyv skôr na rozvoj regiónov ako celých kráľovstiev. Usporiadavanie trhu, ochrana prístupných ciest, dozor na trhoviskách a kontrola váh a mier obchodníkov, to všetko viedlo k zásahom úradov schopných uplatniť zákony i mimo bezprostrednej hranice trhoviska. Medzinárodný obchod prekvital aj vďaka kanálom, ktorými plynulo vyhľadávaný tovar na more a iné bolo naopak privážané do vnútrozemia. Ochrana malých obchodných miest vo vnútrozemí záležala na dobrej vôli a dokonca aj podpore zo strany kláštorov, biskupov či iných veľkých vlastníkov, ktorí počas konania trhov získavali finančné i iné výhody. 3.6. CestovanieOd obchodu je len malý krok k cestovaniu. Bez ohľadu na pracovné podmienky, ktoré pútali ľudí k miestu bydliska, sa ukázali stredovekí ľudia ako oddaní cestovatelia. Epocha stredoveku započala rozsiahlu migráciu z pôvodných oblastí do nových sídel a skončila prípravami Európanov na kolonizáciu amerického kontinentu. V medziobdobí, stredovekí panovníci neustále cestovali po svojich panstvách, navštevovali iných panovníkov alebo posvätné miesta. Kresťanskí pútnici, pochádzajúci zo všetkých vrstiev, putovali do Svätej zeme.

Síce boli menej horlivý než moslimovia, čo sa týka pútnickej povinnosti, ale cestovali s väčším nasadením, na mnoho rôznych miest a z mnohých príčin. Žiadna cisárska správa neudržovala cesty, hoci v západnej časti Európy boli zostatky ciest z dôb rímskej ríše. Údržba ciest, ak bola, bola v miestnom meradle išlo prednostne o nové cesty, mosty a brody. Výstavbe ciest nebola venovaná pozornosť. Mosty spravidla financovali mecenáši a mýtne pomáhalo kryť náklady. Ak to bolo možné, cestovatelia dávali prednosť vodným trasám. Používali veľké rieky, ale moriam sa vyhýbali. Kupci dopravovali svoj tovar pomocou karaván. Politické nepokoje ľahko ohrozili pozemnú prepravu, ale ani počas najväčšieho rozvratu nebola doprava z jednej časti Európy do druhej celkom ochromená. Veľa ciest bolo aj nedobrovoľných, lebo boli často dávané za trest, napríklad púte. Cestovatelia sa nikdy nemohli spoľahnúť na pohodlné zariadenia. V stredoveku sa rozumelo poskytovanie pohostinnosti ku kresťanským povinnostiam a dobročinnosť sa vzťahovala najmä na kláštory. Pozdĺž ciest neboli v pravidelných rozstupoch umiestnené žiadne ubytovne ani hostince. Keď sa stmievalo, hľadali peší pútnici útočisko v najbližšom dome.

Neexistoval systém poštovných koňov alebo dostavníkov, ktorý by stimuloval vznik zájazdových hostincov. Ako sa postupne ďalej predpokladal zvýšená doprava na určitých trasách v závislosti na ročnom období, situácia sa začala meniť. 3.7. CirkevBola oporou feudálnej štátnej moci, a to jednak svojím učením, ktoré jej predstavitelia vštepovali veriacim, jednak správnou organizáciou. Kresťanstvo bolo jedinou uznávanou ideológiou feudalizmu. Na rozdiel od kresťanstva z obdobia rozpadu Rímskej ríše, ktoré bolo príťažlivé pre utláčaných, nemajetných občanov najmä svojim učením o rovnosti všetkých ľudí, začala cirkev začiatkom 7. storočia zdôrazňovať učenie o hriechu. Neskôr zdôraznila svoju úlohu ako opora feudálneho zriadenia o trojakom ľude. Toto učenie zodpovedalo triednemu rozvrstveniu feudálnej spoločnosti. Dokazovalo, že spoločnosť j z Božej vôle rozdelená na poddaných, šľachtu a kňazstvo. Šľachta má poddaný ľud viesť a obraňovať mečom, kňažstvo sa má starať o spásu duše všetkých ľudí.Cirkev bola veľmi dobre organizovaná podľa starých rímskych mestských diecéz. Na čele diecézy stál ako duchovný správca biskup, ktorý používal titul pápež, t. j. otec všetkých kresťanov. Cirkevná správa bola zhodná so štátnou správou. Význam cirkvi a kňazov v období raného feudalizmu bol v tom, že kňazi boli jedinou vzdelanou vrstvou, lebo iba oni vedeli čítať a písať. Rozľahlosť feudálnych ríš a zložitosť ich správy vyžadovala rozľahlú administratívnu agendu a tú mohli vykonávať jedine kňazi.Úloha, akú mala cirkev pri upevňovaní feudálnej spoločnosti, nútila panovníkov, aby získali jej trvalú podporu a pomoc. Preto cirkvi prideľovali rozsiahle pozemky aj s poddanými. Bohatstvo cirkvi sa zväčšovalo darmi panovníkov a ostatných veriacich.