Berlín - hlavné mesto porazenej tretej ríše, sa rýchlo stalo najcitlivejším a emóciami nabitým symbolom studenej vojny. Túto rolu hralo viac ako štyri desaťročia. Ešte pred postavením múru, ktorý z neho urobil prvé rozdelené mesto už vtedy rozdeleného Nemecka, bolo miestom mnohých zápasov studenej vojny. Predurčovala ho na to poloha na frontovej línii medzi východným a západným blokom.

Rozdeľovanie Nemecka:
Po skončení 2. svetovej vojny rozdelili štyri víťazné mocnosti Nemecko a Berlín na 4 sektory. Boli to Americký, Britský, Francúzsky a Sovietsky sektor. Teoreticky boli jednotlivé okupačné zóny pod spoločnou kontrolou štvormocenskej Spojeneckej kontrolnej rady (ACC), ktorá mala sídlo v Berlíne. Jej rozhodnutia vyžadovali jednomyseľný súhlas a mali sa vzťahovať na celé územie okupovaného Nemecka. Toto usporiadanie v hlavných bodoch potvrdila Postupimská konferencia, ktorá sa konala v júli a auguste 1945 na predmestí Berlína a ktorá bola posledným stretnutím Veľkej trojky. Vládla všeobecná zhoda, že Nemecko treba udržať slabé, aby sa tak zabránilo opätovnému vzniku silného agresívneho nemeckého štátu. To boli aj dôvody zavedenia piatich D u porazeného nepriateľa, a to denacifikácie, demilitarizácie, decentralizácie, dekartelizácie a demokratizácie. Spor v Postupimi sa týkal dvoch ďalších otázok: zmeny hraníc a vojnových reparácií. Keď na jar roku 1945 postupovala Červená armáda do Nemecka, Moskva si pre seba a pre Poľsko vymedzila rozsiahle oblasti východného Nemecka nie ako okupované územia, ale ako územia, ktoré bude spravovať sovietska a poľská vláda. Tieto územia predstavovali jednu štvrtinu Nemecka spred roku 1938. Západní spojenci proti nim neprotestovali pod podmienkou, že konečné hranice Nemecka určí mierová konferencia. Stalin tiež uzavrel s váhavými spojencami dohodu, že Nemecko zaplatí Sovietskemu zväzu reparácie za zničenie krajiny. Reparácie neboli úplne jasne definované, ale predstavovali prepravu strojových zariadení a celých priemyselných podnikov z Nemecka do Sovietskeho zväzu. Niektoré z týchto zariadení mali opustiť okupované vysoko priemyselné zóny pod západnou správou výmenou za potraviny z prevažne poľnohospodárskej sovietskej zóny. Sovietsky zväz považoval reparácie za veľmi dôležité, jednak kvôli obnove vlastného vojnou zničeného hospodárstva, jednak preto, aby brzdili očakávanú hospodársku obnovu Nemecka.