Aby sa získal čas nevyhnutný na tieto lety, objemný materiál, napríklad uhlie, sa často zhadzoval na vopred určené polia a aby sa znížila hmotnosť prepravovaného materiálu, čerstvé potraviny nahradili sušené zemiaky a mlieko v prášku, múku nahradil chlieb a uhoľné elektrárne sa prerobili na iný druh paliva napriek tomu, že konverzia elektrární znamenala letecky dopraviť do mesta ťažký strojový park. Napriek tomu, že vzdušný most udržiaval chod západného Berlína, dokázal zabezpečiť len o málo viac, ako tretinu bežných denných potrieb mesta. Život Berlínčanov bol tvrdý, veď len pred pár rokmi prežívali neustále bombové útoky a ešte zničujúcejšie obliehanie. Nedávna skúsenosť s vojnovým utrpením však zocelila ľudí a ľahšie sa prispôsobili ďalším skúškam. Stalin uvalil blokádu v nádeji, že prinúti spojencov zriecť sa svojich plánov na vytvorenie západonemeckého štátu a že vypudí západné mocnosti z Berlína. Nebol však pripravený riskovať ozbrojený konflikt iba tri roky po vojne, ktorá tak veľmi zdevastovala európske časti ZSSR. USA mali stále jadrový monopol a zaviazali sa, že v Nemecku ponechajú svoje vojsko dovtedy, kým potrvá okupácia krajiny štyrmi mocnosťami. Navyše, neboli si stopercentne istý, či je Stalin dostatočne opatrný. Ak Stalin sledoval blokádou Berlína aj zámer zabrániť vytvoreniu západonemeckého štátu, výsledkom bol presný opak toho, čo zamýšľal. Strach z agresívneho správania sa Moskvy spôsobil u Francúzska uvedomenie si dôležitosti vytvorenia Nemecka, a preto v roku 1949 pridali k "Bizónii" svoju okupačnú zónu. V máji 1949 bola schválená Ústava Spolkovej republiky Nemecko. O päť mesiacov neskôr vznikla so sovietskej okupačnej zóny Nemecká demokratická republika. Základný zákon západného Nemecka vyhlásil Berlín za súčasť Spolkovej republiky Nemecko, avšak v skutočnosti to celkom neprijali ani západní spojenci, nehovoriac už o Sovietskom zväze. Štyri víťazné mocnosti si chceli zachovať osobitný štatút pre Berlín, ktorý by im poskytoval okupačné práva, ale rôzny výklad okupačných práv viedol k nekonečným sporom. V západnom Nemecku ako aj v Berlíne sa uskutočnil hospodársky zázrak, ku ktorému prispeli Marshallov plán a menová reforma v roku 1948, ktorá nahradila stabilnou menou bezcenné bankovky vytlačené vo veľkých množstvách sovietskymi okupačnými orgánmi. Hneď ako sa zlepšila ekonomická situácia v západnom Nemecku, začali prúdiť do Berlína obrovské dotácie, vďaka ktorým sa vytvorila "výkladná skriňa Západu". Lenže východné Nemecko obišiel hospodársky zázrak. Po vytvorení NDR išla viac ako tretina príjmu z priemyselnej výroby na reparácie alebo na vydržiavanie sovietskych vojsk v krajine. Koncom júna mali vstúpiť do platnosti nové normy, ktoré sa týkali zvýšenia výrobných noriem pre priemyselných robotníkov, čo v praxi znamenalo zníženie miezd. 16. júna vstúpili do štrajku a vzbury sa rozšírili po celom Nemecku.