Východonemecké úrady zase nazvali múr "protifašistickým ochranným valom", ktorý drží potenciálnych západných agresorov na uzde. V skutočnosti nemal múr veľký vojenský význam, ale aspoň ukončil Berlínsku krízu. Pre väčšinu východných Nemcov sa postavenie múru rovnalo priznaniu ich vodcov, že zlyhali. Existencia múru mala na obyvateľov Berlína zdrvujúci účinok. Západný Berlín sa stal ostrovom obkoleseným nepriateľským územím. Po roku 1961 bol únik z východného Nemecka priam nemožný, a preto nemali východní Nemci inú možnosť ako urobiť všetko možné pre dosiahnutie aspoň istého stupňa prosperity. Výsledkom bol hospodársky zázrak východného Nemecka v 60. Rokoch, ktorý urobil aspoň z pokrivkávajúcej východonemeckej ekonomiky najlepšiu ekonomiku v sovietskom bloku. V roku 1969 nastala zmena politiky západného Nemecka, ktorá sa nazvala východná politika. Západné Nemecko totiž dovtedy hlásalo, že je reprezentantom celého Nemecka (občania vo východnom Nemecku nemali možnosť vyjadriť svoj názor vo voľbách) a nebolo ani ochotné nadviazať diplomatické styky s krajinami, ktoré uznávali východné Nemecko. To obmedzilo jeho vplyv vo východnej Európe. Dôležitú výnimku v tomto smere tvoril Sovietsky zväz. Tento prístup sa zmenil východnou politikou. V roku 1970 bola podpísaná Moskovská dohoda. Bol to pakt o neútočení, v ktorom Bonn konečne uznal povojnové hranice ako neporušiteľné. V nasledujúcich rokoch došlo k uvoľneniu, pri ktorom sa dosiahla dohoda, ktorá povoľovala vstup západných Berlínčanov na územie východného Berlína a naopak pod určitými podmienkami (svadba, smrť…). Východná politika priniesla osoh aj východnému Nemecku. Vzájomné uznanie dvoch Nemeckých štátov viedlo k ich prijatiu do OSN. Východné Nemecko, ktoré pred podpísaním základnej zmluvy v roku 1972 malo diplomatické styky len s 19 štátmi, čo bol dôsledok diplomatického bojkotu sponzorovaného západným Nemeckom, zvýšilo v priebehu troch rokov tento počet na 115. V ďalšom období prúdili do východného Nemecka obrovské dotácie: bezúročné pôžičky, bezcolný prístup východonemeckého tovaru na trhy západného Nemecka, vysoké sumy za to, aby západní Nemci cestujúci cez východné Nemecko nemuseli platiť tranzitné poplatky, výmena politických väzňov za peniaze a podobne. Východná politika bola predzvesťou veľkého rozšírenia kontaktov medzi Nemcami na oboch stranách deliacej čiary. Na jednej strane politika ústretovosti a dotácie dočasne podopreli východonemecký režim, na druhej strane však bolo dôsledkom stále a dlhodobo sa rozširujúcich sa kontaktov podkopanie východného Nemecka.