V skorších rokoch života sa cisárovná Alžbeta milovala sýtu bavorskú kuchyňu, pila, ako bola naučená zo svojej vlasti pivo a predovšetkým vášnivo rada jedla múčne jedlá. Týchto stravovacích návykov sa postupom času kvôli štíhlej postave úplne vzdala a živila sa takmer výlučne mliekom, šťavami sa pomarančov citrónov, špenátu alebo mäsovými šťavami. Nakoniec skoncovala i zo spoločným jedením pri stole s rodinou.
V posledných rokoch života jedla cisárovná takmer výlučne studené jedlá, pričom večera pozostávala z ľadového mlieka, surových vajec a pohárika tokajského. Mala vlastnú kuchyňu s kuchárkou, ktorá jej pripravovala jedlá podľa diétneho rozpisu v tie hodiny, ktoré si Sissi sama určila.
O ŠPORTOVÝCH AKTIVITÁCH CISÁROVNEJ
Sissi bola veľmi aktívna atlétka. Všade kde žila mala zariadené malé telocvične. Keď sa musela vzdať jazdenia, prišla na chuť inému športu – šermu ale do času keď sa musela jazdenia vzdať, bolo jazdectvo jej najobľúbenejším športom. Mimoriadnym potešením boli pre Alžbetu poľovačky na líšky. Najznámejšie a najnebezpečnejšie podujatia tohto druhu sa konali v Anglicku a v Írsku. Od sedemdesiatych rokoch 19. storočia sa ich často zúčastňovala. V pokročilejšom veku sa musela vzdať jazdectva aj šermu. Nikdy sa však nevzdala dlhých prechádzok, ktoré boli podľa dvorných dám skôr „prechádzkové behy“
O CHOROBÁCH, LIEČEBNÝCH POBYTOCH A LIEKOCH
Začiatkom manželstva si cisárovná vystačila s medicínskou opaterou doktora Fischera, bavorského osobného lekára svojich rodičov, ale neskôr sa skontaktovala aj s mnohými inými lekármi. S cisárskym osobným lekárom udržiavala chladný vzťah, lebo jej neodporúčal žiadne liečebné pobyty. Na tie Sissi chodila hlavne preto aby unikla z cisárskeho dvoru. Najpoužívanejšími liekmi boli: Wilsonova masť, masť na pokožku s oxidu zinočnatého, glycerínu a loja. Ďalej sa objednával medovkový čaj, rebríčkový čaj, železité kvapky, očné kvapky, orientálna kozmetická masť, extrakt do vody na kúpanie, železitý prášok alebo železitá čokoláda.
O CESTÁCH CISÁROVNEJ
Na začiatku manželstva cisársky pár podnikal spoločné cesty po všetkých krajinách monarchie, ale od šesťdesiatych rokov 19. storočia cisárovná najradšej cestovala sama. Cestovateľskú vášeň v sebe objavila, keď jej pri ochorení na bronchitídu lekári odporučili pobyt v južných oblastiach a ona si uvedomila ako dobre jej padlo žiť ďaleko od viedenského dvora.
V roku 1860 cisárovná, ktorá trpela nervóznym kašľom, podstúpila dlhšiu zdravotnú dovolenku. Išla na Madeiru. Po ceste späť sa navštívila Alžbeta Sevillu, Gibraltár, Mallorcu a na Korfu. Po mesiaci pobytu vo Viedni sa zase vybrala na Korfu a prenajala si tam vilu.
Na mieste kde stála vila Sissi neskôr postavila akýsi malý zámok – Achilleion. Stavba a prestavby sa ťahali celé roky a keď bolo všetko dokončené, cisárovná odrazu stratila o zámok záujem a ponúkla ho na predaj. František Jozef to ale nedovolil a vilu na Korfu Sissi nepredala. Október 1861 strávila v Benátkach, potom odišla do Reichenau a začiatkom júna do Bad Kissingenu.
Od roku 1866 sa začali jej časté návštevy v Maďarsku a postupne si túto krajinu zamilovala. Vlastnila tam aj zámok Gödöllö ktorý patril k jej najobľúbenejším miestam. Narodila sa tam aj jej najmladšia dcéra Mária Valéria. Nachádzal sa neďaleko Budapešti. V marci 1898 podnikla cestu do Territetu. Uprostred júla toho istého roku odcestovala do Bad Nauheimu na vyšetrenie a potom bývala opäť v Territete. 9. Septembra 1898 odcestovala do Ženevy a o deň neskôr ju zabili.
O STRACHOCH, POVERÁCH A DEPRESIÁCH
Alžbeta ovládala jedenásť jazykov. Okrem nemčiny, ovládala češtinu, poľštinu, maďarčinu, rumunčinu, taliančinu, angličtinu, francúzštinu, latinčinu, ako aj starú a novú gréčtinu.
Sissi bola veľmi poverčivá. Celý život sa zamotávala do povier a špiritizmu. Zúčastňovala sa na špiristických seansách v Mníchove a aj na Korfu zhromaždila okolo seba skupinu jasnovidných ľudí. Pred strakou sa uklonila a havranom sa vyhýbala. Duševný úpadok a tragická smrť bratranca a bavorského kráľa, ako aj chorobné šialenstvo jeho brata ju utvrdili v myšlienke, že duševná choroba je v jej rodine dedičná a je len otázkou času kedy sa prejaví u nej. Začala preto skúmať šialených ľudí. Informovala sa o priebehu choroby ako aj o metódach, ako bojovať proti takejto chorobe.
