Toto pretrvávalo až po samotný zánik Sovietského zväzu. Podľa oficálnych údajov Sovietského zväzu inflácia neexistovala. To nebola pravda, lebo ročne dosahovala úroveň okolo dvoch až troch percent. Skreslovanie neostalo iba pri inflácii. Riaditelia závodov, ktorí nemohli už splniť plán, vedome skresľovali údaje o výrobe svojho podniku, lebo dostávali za splnený plán rôzne vyznamenania a medaile. Je zaujímavý príklad, keď sa výskumný pracovník Gosplanu ( Výbor štátneho plánovania ) dočítal v Zelenej knihe CIA o ich odhadoch, ktoré boli o polovicu nižšie ako oficiálne údaje Sovietského zväzu. Všetky údaje si poriadne preveril a zistil, že ich odhady sú skoro správne a dokonca niekedy nadhodnotili sovietský hospodársky rast. A tak na začiatku 80. rokov bol hospodársky rast ZSSR na nulovej úrovni, dokonca v mínuse. Samozrejme, svet sa to vtedy nedozvedel. Príčin neúspechu hospodárstva Sovietského zväzu bolo viac. Systém centrálneho plánovania sa vytvoril za Stalina. Z počiatku fungoval relatívne dobre, ale neskôr bol zastaraný, lebo sa ekonomika izolovala od medzinárodný trhov a zabránila prenikaniu zahraničného kapitálu. Srdcom systému bol Gosplan, ktorý určoval objem a kvalitu výroby. Bol však úplne neefektívny. Dôsledkom bolo nedostatkové hospodárstvo. Ďalšia príčina úpadku bolo prefinancovávanie vojensko-priemyselného komplexu. Na zbrojenie sa vydávalo až neuverilelných 20-25 % HDP. Dokonca kvôli utajenosti sa to presne nevedelo, ale odhaduje sa, že sa to mohlo vyšplhať až na hranicu 50 % HDP. Spojené štáty vynakladali na vojenské účeli maximálne 13.8 % svojho HDP.
Pri tejto spotrebe vojenského komplexu trpeli všetci ostatní. Poľnohospodárstvo bolo nedostatkové a nedokázalo uživiť obyvateľstvo, a preto sa museli spoliehať na dovoz amerického obilia a iných výrobkov aj zo západnej Európy. Iná príčina je, že Sovietský zväz bol proti reformám. Napríklad Chruščov chcel uskutočňovať nejaké reformy, ale bol odstavený. Za Brežneva bol silný odpor voči reformám, čo malo za následok aj inváziu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa. Konečné zmeny prišli až za Gorbačova. V roku 1973 sa však sovietské hospodárstvo zachránilo pred úplným kolapsom, keď "dostali do daru " energetickú krízu. V rozmedzí rokov 1973 až 1985 získala sovietská ekonomika 200 miliárd USD. V skutočnosti však mohla Moskva zarobiť viac. Veľké dodávky, ktoré boli predávané partnerom vo východnej Európe, zaostávali oproti svetovým cenám až o 15 rokov. Toto vyplývalo z určovania cien vrámci partnerov Rady vzájomnej hospodárskej pomoci (RVHP).