Tento systém zabraňoval prudkým výkyvom cien a chránil pred šokom. Z tohoto vyplýva, že zatial čo sa západné krajiny po energetickej kríze museli preorientovať na energeticky menej náročné výroby, vo východných krajinách sa nič také nestalo, a preto keď padol komunizmus boli tieto krajiny v horšom stave ako západné. Ekonomická a hospodárska súťaž dopadla oveľa lepšie pre Spojené štáty americké a západnú Európu. Spojené štáty mali počas celého obdobia stabilnú ekonomiku so stálym rastom HDP. Ich ľudia nikdy netrpeli hladomorom ako v Sovietskom zväze. Mali dostatkové hospodárstvo a nemuseli sa spoliehať na cudzie zdroje. Jedinú výnimku tvorila ropa a kríza v roku 1973, keď ceny ropy stúpli na dvojnásobok. Západné krajiny tento problém vyriešili inováciami vo výrobných technológiách. A znovu boli omnoho vpredu voči východu. Je pravda, že krajiny východného bloku nezačínali na tej istej štartovacej čiare ako krajiny západného bloku. Výnimku však tvorilo Československo, ktoré bolo jedným z ekonomicky najvyspelejších krajín v Európe.Tu sa dá pekne porovnať efektivita plánovaného hospodárstva a náprotivného trhového. Po páde komunizmu bolo Československo, ako aj celá východná Európa, ďaleko za ekonomickou vyspelosťou západu. A súťaž sa skončila definitívnou porážkou komunizmu.
Studená vojna sa v tomto obore neprejavovala vždy len ako hospodárska súťaž, ale obidve mocnosti sa stretli, aj keď nie priamo, vo vzájomnom ovlyvňovaní. Napríklad Kuba, keď ešte nebola pod vládou diktátora Castra, bola priamo závislá na Spojených štátoch. Kuba až 65 % vývozu predávala do USA a dovážala z USA až 50 % tovaru. Po nástupe Castra, cez Kubánsku raketovú krízú a po nej, uvalili Spojené štáty na Kubu obchodné embargo, čo malo za následok nutnosť priamych dotácií zo Sovietského zväzu a začlenenie Kuby do RVHP.