Viete, kto bol otcom odborného školstva v Uhorsku? Viete, vďaka komu vznikli súvislé agátové lesy od južného Slovenska až po južné hranice Maďarska? Viete, kto napísal prvú skutočnú slovenskú detskú knihu?
Ktorýmkoľvek z týchto počinov by sa človek zapísal do dejín. Samuel Tešedík (1732-1820), osvietenec širokých zaújmov a veľkých schopností, to stihol všetko. A nielen to. Napísal knihy o poľnohospodárstve či pedagogike i spoločenskovedné pojednania. A popritom všetkom riadil školu a slúžil ako farár slovenských vysťahovalcov v Maďarsku, čo vždy značilo byť i národným buditeľom...
V Maďarsku sú po ňom nazvané školy i múzeá - Tessedik Sámuel je pojem, jeho busta nechýba v žiadnom kompletnejšom panteóne maďarských mysliteľov. Aj Slováci v Maďarsku, menovite v juhomaďarskom Sarvaši, vedia, koho v Samuelovi Tešedíkovi mali. A tak dokonca aj ich folklórny súbor nesie jeho meno.
Bol šuriansky evanjelický kaplán a neskôr sarvašský pán farár Samuel Tešedík, vzácne osvietený muž. Bol to múdry a ušľachtilý človek, ktorý bol popri kňazskom poslaní aj učiteľom a národohospodár. Bol otcom odborného školstva v Uhorsku. Len vďka jeho osvietenskej mysli vznikli súvislé agátové lesy od južného Slovenska až po južné hranice Maďarska. Mal široké záujmy a dokonca napísal prvú detskú skutočnú knihu. Zabezpečil radikálnu zmenu pomerov. Veď bol autorom diela "Uhorský roľník, čo je a čím by mohol byť" (1784) a projektu "regulovanej" dediny, akejsi dolnozemskej Utópie.
Na rozdiel od autorov ostatných utópií dokázal nemálo zo svojich predstáv aj uskutočniť. Vo vlastnom životopise napísal: "Chcel som odhaliť pramene ľudskej biedy. Poukázal som na ne a pokiaľ sa to dalo, usiloval som sa ich odstrániť."
Samuel Tešedík sa narodil 20. apríla 1742 v Alberti v Peštianskej stolici, kde bol jeho otec, rodák z Púchova, farárom slovenských prisťahovalcov. Keď sedemročný Samuel osirel, matka, bratislavská Nemka, sa s ním vrátila do svojho rodného mesta. Po absolvovaní miestneho evanjelického lýcea odišiel na kalvínske kolégium do Debrecína.
Teológiu, prírodné vedy a medicínu študoval na univerzitách v Erlangene, Jene, Drážďanoch a v Halle. Pôsobili naňho významní učenci tej doby a rovnako aj rodiaci sa kapitalistický ruch nemeckých miest. Vôbec najväčší vplyv mal naňho J. A. Komenský, menovite jeho reč O vzdelávaní občanov, ktorú predniesol v roku 1650 v Šarišskom Potoku. Tešedík ju, mimochodom, v roku 1781 znovu vydal.
Po návrate zo štúdií v roku 1766 bol krátky čas kaplánom v Šuranoch, než sa stal pomocným farárom na fare Mateja Markoviča. S jeho dcérou sa oženil a v Sarvaši zostal až do svojej smrti v roku 1820, hoci jeho aktivity ďaleko presiahli mesto i región. Tešedík pôsobil aj ako člen Kráľovskej školskej komisie v Bratislave, ako dekan, teda školský inšpektor v Békešskej stolici. Zakladal školy v rôznych mestách Uhorska, o čosi podobné sa pokúsil aj v Rusku. Zalesňoval rozsiahle oblasti...
Po celý život propagoval jozefínske reformy a všemožne sa snažil modernizovať zaostalé pomery, ktoré okolo seba videl. Vo svojom diele "Uhorský roľník, čo je a čím by mohol byť" rozpoznal okrem iného aj postupujúcu krízu feudálneho systému: "Od roľníka nemožno požadovať a očakávať usilovnosť a hospodárnosť, dokiaľ nemá akoby (quasi) vlastné pole..."
Návrh kvázivlastníctva bol v tom čase odvážnou víziou. Druhú časť knihy venoval Samuel Tešedík podrobnému návrhu ideálnej, "regulovanej" dediny.
V roku 1779 založil Samuel Tešedík v Sarvaši Institutium oeconomicum (do slovenčiny je názov tradične prevádzaný ako Poľnohospodársko-priemyslový inštitút), spájajúci teoretickú a praktickú prípravu. To bolo v Uhorsku nóvum. Na vybudovanie budovy školy vynaložil Tešedík aj vlastné prostriedky. Založil ju pre deti poddaných v snahe vychovať z nich dobrých poľnohospodárov a gazdiné, ako i dedinských učiteľov, ktorí by potom šírili poľnohospodársku osvetu. Na trojtriednej škole sa vyučovalo aj v slovenčine.
Už v roku 1780 vydal Tešedík "Knižečku k čítaní a k prvním začátkům školských dítek". Ak nerátame Doležalovu Abecedu, bola to vôbec prvá slovenská detská kniha. Po desiatich rokoch mal inštitút už 991 žiakov, ktorí prichádzali z celého Uhorska. Tešedík sa stal autoritou a jeho inštitút bol považovaný za "matku alebo vzorovú školu" pre celé uhorské školstvo. Menovite boli týmto inštitútom inšpirované také školy ako Georgicon, ktorý založil v roku 1979 v Keszthely gróf Festetich na výchovu správcov pre veľkostatky maďarskej aristokracie.
Napriek obrovskému úspechu a prestíži však Tešedíkova škola v roku 1806 kvôli nedostatku finančných prostriedkov zanikla. Samuel Tešedík využil svoju autoritu aj na vydanie diela "Dvanásť paragrafov o uhorskom školstve". Žiadal spojenie teórie s praxou i to, aby školy mali knižnice, zbierky učebných pomôcok, pozemky a dielne. Tešedík stihol napísať aj niekoľko zásadných diel z oblasti poľnohospodárstva a štátnej správy.
Ide o jednu z najvšestrannejších osobností slovenskej histórie. O utopistu, utópie ktorého sa ukázali ako reálne...
