Preto sa používajú napríklad pri záchrane ľudí v horách, pristávajú na vrtných plošinách ropných polí na mori alebo i na strechách mrakodrapov. Vyrába sa veľa typov a veľkostí vrtuľníkov. Niektoré môžu prepraviť iba jedného človeka, iné zodvihnú nákladný automobil. Vrtuľníky majú zvyčajne jeden rotor (nosná vrtuľa) a jeden vyrovnávací rotor. Veľké vrtuľníky, napríklad Boeing Chinook alebo Kamov "Hokum", majú dva protibežné rotory; zadnú smerovú vrtuľu nemajú. Najväčším vrtuľníkom na svete je sovietsky Mil Mi 12 s dvoma rotormi a štyrmi turbohriadeľovými motormi.

Lietadlo:

Prvá pravidelná letecká linka začala premávať roku 1914 na Floride v Spojených štátoch amerických. V malom dvojsedadlovom hydropláne typu Benoist sedel vedľa pilota jediný cestujúci, oblečený v leteckej kombinéze, s kuklou a okuliarmi.
Lietadlá Handley Page HP42 konštruovali na konci 20. rokov spočiatku ako lietadlá pre leteckú spoločnosť British Imperial Airways. HP42 rovnako vyhoveli rastúcej potrebe po osobných lietadlách a stali sa prvými dopravnými lietadlami na svete. Cestujúcich prepravovali na linkách z letiska Croydon v Londýne do Francúzska, Indie a južnej Afriky. Bolo postavených iba osem týchto dvojplošníkov. Kým sa však v roku 1940 prestali používať, nalietali celkom 16 miliónov kilometrov, pričom ani jediný cestujúci nebol zranený. HP42 boli stavané pre pohodlie a bezpečnosť, nie pre rýchlosť, ktorá nepresahovala 152 km/h. Všetky kabíny pre cestujúcich v HP42 vyzerali ako luxusné želežničné vagóny. Každé bohato čalúnené sedadlo bolo vybavené vlastným ovládaním kúrenia a vetrania. Úroveň pohodlia a obsluhy v HP42 sa pokladala za najvyššiu zo všetkých lietadiel - vyrovnala sa úrovni záoceánskych parníkov. Cestujúci nastupovali do HP42 cez plátenný tunel. Keďže lietadlo bolo zamerané na pohodlie a potreby cestujúcich, motory sa naštartovali skôr, ako cestujúci nastúpili, aby sa ušetril čas. Tunel ich teda chránil pred prúdom vzduchu za vrtuľou. Všetky lety HP42 vzlietavali z letiska Le Bourget v Paríži. Počas šesťdňovej cesty do Indie cestujúci leteli okolo Stredozemného mora, cez Perský záliv a ponad more do Pakistanu. Ďalšia linka letela cez Stredomorie a pokračovala do južnej Afriky, čo trvalo osem a pol dňa.
Lietajúce člny vyvinuli v 30. rokoch a vtedy to boli najpohodlnejšie a najpriestrannejšie dopravené lietadlá. Ich člnovité trupy a plaváky pod krídlami im v časoch, keď bolo málo letísk, umožňovali vzlietať a pristávať na moriach, jazerách a riekach.