Avšak na vrchole slávy Kréťanov, keď ich lode boli vo všetkých prístavoch a dalo by sa povedať, že vládli obchodu v Stredomorí, sa stalo, že moc a a civilizácia Kréťanov náhle a dramaticky v roku 1400 pred n.l. upadla. Ostrov Kréta pravdepodobne postihlo silné zemetrasenie a skazu dovŕšili útoky Mykénčanov.

Na trón vládcu Stredomoria zasadol nemenej slávny národ Feničania. Feničania, ktorí patrili k semitským národom, sa okolo roku 3000 pred n.l. usadili na území medzi pohorím Libanon a Stredozemným morom (dnešný Libanon, Sýria a časť Izraela). Založili mestá ako Tyros a Sidon, ale pri pokusoch rozšíriť sa smerom na východ narazili na odpor susedných národov. Tak Feničania upriamoli svoju pozornosť na opačnú stranu, teda na more. Avšak okrem mora mali Feničania vhodnú polohu aj pre pozemný obchod, lebo Feníciu pretínala hlavná trasa karaván medzi Afrikou a Mezopotámiou. Ale napriek tomu sa rozhodli, podľa vopred stanovených plánov, pre obchod po mori. Po celom Stredomorí si pozakladali malé kolónie aby mali domovské prístavy aj ďalej od vlasti. Exportovali hlavne cédrové drevo a priehľadné sklo. Venovali sa ďalej stavbe lodí a farbeniu látok. Zaujímavosťou je, že abeceda, ktorú vynašli približne v roku 1000 pred n.l., sa stala základom gréckej abecedy a z tej vnikla rímska abeceda a tiež abecedy mnohých iných národov. Avšak nijaké záznamy z ich plavieb sa nezachovali, lebo ako sa zdá, ani nijaké záznamy nerobili, aby bolo všetko utajené. Feničania však pravdepodobne spravili mnoho objavov, ako prví na svete, avšak nie sú jednoznačné dôkazy na tieto tvrdenia. Jednou z takých diskutabilných výprav bola aj výprava v službách kráľa Šalamúna okolo roku 950 pred n.l., o ktorej sa píše v Starom zákone. V ňom sa píše tiež, že z Ofiru (cieľ výpravy) priviezli zlato, striebro, slonovinu, opice a tiež pávy. Treba dodať, že pávy sa vtedy nachádzali len v Indií a na Cejlóne. Takže z toho vychádzajú dve verzie, kde až sa Feničenia dostali. Hovoríme o Feničanoch, aj keď boli iba v službách kráľa Šalamúna, treba povedať, že izraeliti mali minimálne skúsenosti o lodiach a moreplavbe. Prvá verzia tvrdí, že Feničania dosiahli ako prví breh Indie (alebo Cejlónu). Druhá verzia tvrdí, že dosiahli iba breh južnej Arábii, ktorá sa rozmohla vďaka obchodu s myrtou a pávy sa tam dostali vďaka tomu, že tovar tam chodili vymieňať aj kupci z Indie. Tak či onak, je isté, že Féničania boli natoľko zdatní námorníci, že by si mohli trúfnuť aj na takú ohromnú výpravu na vtedajšie pomery, ako je oboplávanie Afrického kontinentu. Feničania vraj podnikli plavbu okolo Afriky na žiadosť egyptského kráľa Necha okolo roku 600 pred n.l.