Tu začína aj cesta mladého Marca Pola, ktorý cestoval spolu so svojim otcom a strýkom na dvor Kublaja. Z Akkonu na pobreží Stredozemného mora sa dostali veľkou okľukou, lebo keby išli priamo, tak by sa ocitli vo veľmi nebezpečnej Sýrskej púšti. Ďalej šli až do Hormuzu na juhovýchodnom cípe Perzského zálivu, kde sa chceli Polovci nalodiť na loď, a tak cestovať do Kambaluku. Avšak, keď uvideli zúbožené plavidlá v prístave, tak si to rozmysleli a vydali sa na cestu po súši. Z Harmuzu sa vrátili do predchádzajúcej zastávky do mesta Kermán v juhovýchodnom Iráne. Tadiaľ viedli karavánové cesty na sever i na juh. Vydali sa na sever, cez nebezpečnú púšť do mesta Tabasu na severnej hranici Iránu, kde vládlo pomerne mierne podnebie. Odtiaľ cestovali na východ cez údolie rieky Harí a cez pohorie Hindukúš a "strechu sveta" Pamír. Bola to veľmi namáhavá trasa, ktorú si zvolili, avšak prekonali ju bez väčších problémov. Po prechode Pamíru sa Polovci dostali do mesta Kašgar. Na východ od tohto mesta sa rozprestiera už len rozsiahla púšť Taklamakan o rozlohe 32 400 km2. Ročné zrážky na tejo púšti sú zanedbateľné, lebo je z juhu, západu, severu a z časti aj z východu obkolesená vyskokými pohoriami, cez ktoré sa žiadna mohutnejšia oblačnosť nedostane. A oáze sú zavislé na zriedkavých vodných zdrojoch, ako sú rieky a studne. Púšť je piesočnatá. Trasa, ktorou sa cez púšť vybrali bola južná vetva zabudnutej Hodvábnej cesty. Po päťdennom vyčerpávajúcom putovaní cez piesočné pláne dosiahli Polovci oázu Lop pri jazere Lop Nor, ktoré sa nachádza pri okraji ďalšej púšti Gobi. Táto púšť mala renomé najobávanejšej zo všetkých púští. Na rozlohe okolo 1 300 000 km2 sa rozkladá prevažne skalnatá nehostinná púšť. Jediným dopravným prostriedkom ako sa dalo cez ňu dostať boli ťavie karavány. Po prechode Gobi sa dostali cestovatelia do mesta Tun-chuang, kde sa spájala južná vetva Hodvábnej cesty so severnou. Na ďalšej ceste smerom k mogolskému hlavnému mestu sa Polovci stretli s poslami Kublajchána, ktorí ich mali privítať a priviesť do jeho obľúbeného letného sídla v Šan-tungu, asi 300 kilometrov severozápadne od Kambaluku. Celú trasu z Hormuzu pri Perzskom zálive, až do chánovho letného sídla, prešli podľa Marcových záznamov za tri a pol roka.
Kublaj mal radosť z príchodu Polovcov a mladého Marca si obľúbil a stal sa chánovým dôverným priateľom. Marco sa rýchlo učil všetko o Mongoloch a onedlho ovládal tri jazyky mongolčinu, turečtinu a perzštinu slovom a písmom a po čínsky vedel len hovoriť.