Necha chcel zistiť či existuje možnosť preplaviť sa z Červeného mora do Stredozemného. Vtedy si však nikto neuvedomoval, že by to mohla byť plavba dlhá 37 000 kilometrov. Jediným záznamom o tomto čine je krátka správa gréckeho historika Herodota. V nej píše, že Líbiu (Afriku) omývajú zo všetkých strán moria okrem miesta, kde sa spája s Áziou ako to dokázal kráľ Necho, ktorý vyslal fenickú flotilu Lýbiu oboplávať. Na cestu si zobrali obilie, ktoré si každú jeseň posadili a počkali na úrodu, ktorú potom zožali. A nakoniec počas tretieho roku trvania plavby sa vrátili do Egypta. Avšak Herodotos tiež píše, že tí ľudia po plavbe tvrdili, že keď nabrali na južnom konci Lýbie kurz na západ, tak mali slnko na pravej strane, čomu on vôbec neveril. A práve toto je veľký dôkaz, že sa im to mohlo podariť, lebo vtedy ešte nikto nechyroval, že Zem je guľatá, a že na južnej pologuli je slnko na poludnie úplne opačne ako na severnej pologuli. Tvrdenie tých, čo vraj oboplávali Afriku bolo nanajvýš správne a prelomové na vtedajšiu dobu. Ďalej v prospech toho, že výprava sa naozaj uskutočnila hovorí aj to, že kráľ Necho mal veľa dôvodov aby takúto výpravu podporoval. Chcel obnoviť slávu a prestíž upadajúceho egyptského obchodu, takže sa pokúšal nájsť nové trasy, ktorými by sa dalo plaviť za obchodmi. Avšak na druhej strane sú tiež argumenty, ktoré spochybňujú reálnosť takejto plavby. Napríklad sa vynára otázka, prečo Herodotos ani jeden opis krajiny, ktorú moreplavci navštívili neuviedol, ďalej neuvádza nič o exotických zvieratách či o ľuďoch, ktorých by museli stretnúť počas svojej plavby. Ďalej je otázkou, prečo žiadny iný dejepisec neskorších čias (Grék, Riman alebo Arab) sa o tejto výprave nezmieňuje. Tu však existujú i odpovede na tieto spochybňujúce otázky, a tie sú, že Herodotes sa dozvedel o tejto výprave iba z počutia a nevedel presne všetky detaily. Ďalej je možné, že upadla do zabudnutia aj preto, lebo nepriniesla žiadny zištný objav, výprava nepriniesla drahé kovy, ani iné poklady, priniesla akurát poznanie, že celá cesta je nebezpečná a veľmi dlhá. Tak isto to však celé môže byť len výplod fantázie, príbeh zveličený časom a rozprávačmi. Priebeh cesty s ohľadom na ročné obdobia, zemepisnú šírku a výšku a na morské prúdy mohol vyzerať asi takto. Feničania na túto riskantnú plavbu vyplávali na plavidlách, ktoré boli asi 39 metrov dlhé a 10 metrov široké. Palubu mali krytú a na nej bol stožiar s jednou veľkou plachtou. Na jednej lodi bolo 30 až 50 veslárov, niekoľko nahradníkov a zvyšok boli vojaci s kapitánom.