Bolo to pravdepodobne v druhej polovici júla, keď sa im podarilo doraziť k Palmovému mysu na území dnešnej Libérie. Druhú dlhú prestávku si urobili Feničania buď na pobreží Senegalu, alebo pokračovali až k marockým brehom Atlantiku, kde mohli v decembri zasiať pšenicu a úrodu zobrať v júni nasledujúceho roku. Odtiaľ to už bol iba pomerne krátky úsek popri pobreží do Gibraltárskeho prielivu. Keď im prieliv zostal za chrbtom a Feničania sa ocitli v známych vodách Stredozemného mora, bol to koniec neistoty a útrap. Celú plavbu uskutočnili za 3 roky. Dá sa povedať, že keby sa táto výprava naozaj uskutočnila, bola by to jedna z najväčších objaviteľských ciest v historií ľudstva a predbehli by Feničania aj slávneho Vascu da Gama, o ktorom sa tvrdí, že prvý preplával popod južný cíp Afriky. Ďalšia etapa v histórií Feničanov bolo založenie Kartága na pobreží severnej Afriky, presnejšie na území dnešného Tuniska. Feničania pod tlakom susedných ríší, ako Mezopotámia a Babylónia, sa museli vypratať zo svojho pôvodného územia na iné, ktoré si museli vybrať. Rozhodli sa teda pre vyšie uvedené miesto, kde mali už od obdobia okolo roku 780 pred n.l., svoju kolóniu. Hlavným mestom sa však stalo po roku 568 pred.n.l., keď bolo fenické mesto Tyros definitívne dobité babylinskými vojskami. Od tohto obdobia sa v dejinách začínajú Feničania skôr objavovať pod názvom Kartáginci, podľa ich hlavného mesta, ktoré malo na vtedajšiu dobu veľkolepé rozmery. Ani pod vplyvom udlostí, ktoré sa diali v neprospech Feničanov (Kartágincov) sa nezrútil ich rozbehnutý obchodný ruch, ktorý si predtým vybudovali. Aj keď sa začínala objavovať obchodná sila Grékov, dalo sa povedať, že Kartáginci ovládali západnú časť Stredomoria a Gréci východnú. Kartáginci v tom čase podnikli zaujímavé výpravy smerom na západ a na sever. Dostali sa až k Azorským ostrovom a na severe až k britským ostrovom. Avšak nevídanú výpravu na vtedajšie časy uskutočnili až o 550 rokov neskôr ako bolo založené mesto Kartágo. Na jej čele stál slávny panovník Kartága Hannibal. Avšak táto výprava sa líšila od tých predošlých, lebo nešlo o obchodnú výpravu, ale výpravu vojnovú. Historia cesty siahala ešte do čias panovania Hannibalovho otca Hamilkara, ktorý viedol vojny s Rímom o obchodný trh v stredomorí. Keď Hamilkara Rimani zabili, jeho syn pri jeho hrobe prisahal pomstu Rimanom. A tak sa aj s armádou 60.000 pešiakov, 12.000 jazdcov a 37 slonov, vybral cez terajšie Španielsko Francúsko a Taliansko dobiť Rím. V ceste mu stáli dve veľké prírodné prekážky a to pohoria vysokých Pyrenejí a ešte vyšších Álp.