V tej dobe vybrať sa s takou armádou a najmä s nemotornými slonmi cez neschodné priesmyky Álp, bolo veľmi odvážne, ba priam šialené. Hannibal musel prekonať priesmyk, vo výške 2 700 m.n.m., ktorý bol úplne zavalený snehom, takže sa kráčalo len veľmi pomaly. Hannibalovej armáde sa však podarilo prejsť neschodnými Alpami a dostať sa na nížinu v severnom Taliansku, avšak stratil pri tom mnoho vojakov a zvierat. Ale aj napriek stratám Hannibal dobil veľa miest na Apeninskom polostrove, ale samotný Rím obišiel, a to sa mu vypomstilo, lebo zatial čo on plienil polostrov, rímska armáda sa vylodila pri Kartágu a dobila ho. Neskôr ešte raz Kartágo dobila, a to tak, že rímska armáda ochádzala z Kartága ako z čerstvo zoraného poľa. A to bol koniec éry Feničanov ako veľkých obchodníkov. Obchodné cesty

Jedna z najstarších známych obchodných ciest na svete bola Jantárová cesta. Táto trasa, ktorá spájala dlho kultúrne vyspelejší juh Európy so severom Európy jestvovala od praveku, pesnejšie od bronzovej doby, keď sa jantár dovážal zo severu do strednej Európy a do oblasti Egejského mora (Mykény). Najväčší rozmach Jantárová cesta zaznamenala za trvania Rímskej ríše, lebo jantár bol v Ríme veľmi oľúbený a vyhľadávaný. Jeho obľuba však nezanikla ani neskoršie, lebo si ho zase obľúbili Slovania. Samotná trasa Jantárovej cesty viedla z Akvileje na severnom Adriatickom pobreží, odtiaľ išla po súši cez Emonu (dnešná Ľubľana), ďalej cez Savariu v dnešnom Maďarsku až do Carnunta. Prechod cez Dunaj bol pri Devíne, ktorý bol vždy križovatkou rôznych obchodných ciest, kde sa udržiavali čulé obchodné styky hlavne s juhom Európy. Okrem jantáru sa obchodovalo aj s vínom, v Devíne sa našli veľké amfory na tento mok. Z Devína Jantárová cesta neviedla len jedným smerom na sever, ale viedla hneď niekoľkými smermi. Hlavná cesta viedla pravdepodobne Pomoravím a Moravskou bránou k riekam Odra a Visla v Poľsku. Ďalšia často využívaná trasa viedla viedla Považím k Laugaríciu, pri ktorom sa pripájala na hlavnú trasu. Hlavné skladiská jantáru boli pravdepodobne pri dnešnom meste Wroclaw, kde sa našlo až 3 000 kg jantáru. Ďalším dôležitým strediskom na Jantárovej ceste bola Calisia (Kalisz) západne od Lodže v Poľsku. Táto obchodná cesta sa nevyznačovala len dovozom jantáru do južnej Európy, ale v opačnom smere teda z juhu na sever bola tepnou diaľkového obchodu medzi Rímskym impériom a strednou a severnou Európou, kde rímsky výrobcovia a obchodníci nachádzali veľký dopyt po ich výrobkoch. Cesta prispela tiež k väčšej inforormovanosti antického sveta o pomeroch severne od Rímskej ríše.