Jantárová cesta sa zachovala dlho aj popáde Ríma, a aj keď už neskôr neslúžila len na dovoz jantáru, ale skôr na všeobecný obchod, prispela k rozvoju krajov a miest, cez ktoré prechadzala. Ďalšou významnou obchodnou cestou bola Hodvábna cesta do Číny. Táto cesta bola prevratná tým, že spojila stálou trasou dva doposiaľ neznáme svety a to Európu a východnú Áziu. Tieto dve kultúry, ktoré sa vyvíjali tisíce rokov samostatne bez toho aby vedeli o sebe navzájom. Rozdelovali ich mohutné horské masívy Pamíru a Kašmíru, ďalej veľké vyprahnuté a nehostinné púšte, ako Gobi a Taklamaklan a národy, ktoré žili medzi obomi kultúrami znemožňujúce akýkoľvek mierový prechod cez ich územie. Prvá čínska kultúra, sa začala rovíjať asi v polovici 3. tisíčročia pred n.l. pri rieke Chung-che. Pravdepodobne však až v 18. storočí pred n.l. sa začala na sever rieky Chung-che rozvíjať kultúra, z ktorej vznikla Čínska ríša. Vyvíjala sa podobne ako civilizácie v Európe a v Egypte, mala vlastné písmo, neskôr sa začala rozvíjať remeselná výroba, vytvorili si kovové peniaze. Potom začala Čínska ríša rozpínať svoje hranice a do roku 250 pred n.l. sa jej hranice nachádzali na pobreží Čínskeho mora a na juhu pri rieke Jang-c´-tiang. O pár rokov neskôr dal cisár z dynastie Čcihin vystanať Veľký čínsky múr, ktorý chránil severnú hranicu pred nájazdami kočovných ázijských kmeňov. Múr je dlhý viac ako 2 400 kilomtrov a vysoký 7,5 metra, vystavali ho za rekordný čas 15 rokov. Ale najväčším výdobytkom Číňnov bol hodváb. Tento tovar zapríčinil, že sa dovtedy neznáme svety o sebe dozvedeli a začali medzi sebou aktívne obchodovať. Zásadný prelom v dejinách nastal až v čase, keď si čínsky panovník Wu-ti z prvej dynastie Chan, ktorá rozšírila svoje hranice tak, že sa rozlohou Čína vyrovnala celému Rímskemu impériu, uvedomil, že hodváb muže byť skvelím vývozným artiklom pre jeho ríšu. Vyslal do všetkých susediacich krajín poslov aby sa zjednali pravidlách obchodu. Po tomto čine sa začal vyvážať hodváb vo veľkom. Cisár vyslal posla, aby sa dohodol so susediacim národom Yue-chi, kvôli obchodným trasám, ktoré mali ísť cez územie tohto národa, lebo na severe obchodné cesty ísť nemohli kvôli nepriateľským Hunom. Poslovi sa podarilo aj napriek útrpám dostať k národu Yue-chi, no nepodarilo sa mu presvedčiť jeho predstaviteľov, a tak sa po dvanástich rokoch vrátil späť do hlavného mesta Čínskej ríše Čchang-anu. Aj napriek neúspechu rozhovorov o spojenectve, zistil pre cisára mnoho dôležitých informácií o tom, kde a ako by mohla ísť obchodná cesta do Malej Ázie a odtiaľ do Európy. Po ďalšom prieskume, ktorý ten istý vyslanec vykonal, bola v roku 105 pred n.l.