Hodvábna cesta na západ otvorená. Samotná trasa bola dlhá 9 600 kilometrov a viedla z Čchang-anu až na Vicus Tuscus - hlavný trh s hodvábom v Ríme. Z hlavného mesta Čínskej ríše vyrážali karavány mulíc a tiav cez údoie Chuang-che na západ. Ďalej šli severne od Tibetu do Tun-chuang. Tu mali na výber či pôjdu na sever, alebo na juh od nehostinnej púšte Taklamakan. Zväčša sa používala cesta na juh od púšte, lebo tam existovala oáza s vodou pre celú karavánu. Keď prešli karavány Pamírom, ktorý bol hneď za púšťou, ocitli sa v krajine, ktorá už nebola pod kontrolou Číňanov, ale iných národov. Ďalšou zastávkou bolo mesto Merv (blízko dnešného mesta Mary), ktoré národy centrálnej Ázie považovali za kolísku ľudstva. Toto mesto však už kontroloval spomínaný národ Yue-Chi. Karavány mali teda dva úseky cesty zasebou ( z Čchang-anu do Kašgaru, z Kašgaru do Mervu) a ďalšie dva boli ešte pred nimi. Bolo zaujímavé, že z každých týchto úsekov bol pod kontrolou iného národa a zdá sa, že sprievodcovia karavány prešli obyčajne len jednu etapu, na konci ktorej prevzal tovar ďalší obchodník. Či vodcovia karaván boli obchodnými agentami čínskych kupcov, alebo to boli len prepravcami ich tovaru nie je isté. Avšak je isté, že sa vytvorila celá reťaz sprostredkovateľov, z ktorých každý mal podiel na zisku. To vyhnalo ceny hodvábu tak vysoko, že keď sa dostal do Ríma, predával sa za horibilné sumy. Cena najväčšmi vzrástla na treťom úseku Hodvábnej cesty, bezprostredne za Mervom na partskom území. Silný Parti dôkladne korntrolovali všetok tovar prepravovaný cez ich ríšu a pravdepodobne naň uvalovali vysoké clo. Z Mervu viedla takmer dvetisíckilometrová cesta cez hornaté oblasti do partského kráľovského mesta Ctesifon. Tam začala posledná etape cesty, ktorá končila v prístavoch Stredozemného mora a odtiaľ sa tovar prepravoval po mori do Ríma. Najkratšou cestou z Vtesifonu sa však nedalo ísť, pretože by to znamenalo prechod cez šesstokilometrovú bezvodnú Sýrsku púšť, a to by nedokázali ani ťavy. Karavány preto putovali severozápadným smerom sledujúc úrodné údolie rieky Eufrat. Tí kupci, ktorým ciľom bol Rím, pokračovali potom hore Eufratom do Zeugmy v dnešnej Sýrii. Kto chcel sa dostať do južnejších prímorských miest Sýrie, Palestíny a Egypta, odbočil z hlavnej trasy pri Hite na Eufrate a zamieril na severozápad do Palmyry, a to po severnom okraji Sýrskej púšte. Z Palmyry sa dostal hodváb do Damasku a ďalej do miest ako Taros a Gaza, kde ho farbili a z vlákien tkali látky.