prísun vojenského materiálu. Zastavili postup egyptsko-sýrskych vojsk a zvíťazili. Po neodhalení tohto útoku začalo vyšetrovanie a celá vtedajšia politická garnitúra na čele s premiérkou Goldou Meirovou a predsedom parlamentu Levi Eshkolom vymenili. Politici Izraela chceli postupovať miernejšie voči Arabom. Začali s novou taktikou „Územie za mier“. Odstúpili oblasť Suezského prieplavu výmenou za mier s Egyptom.

Mier s Egyptom

V roku 1978, v septembri, sa Sadat, Begin a Carter dohodli na základných črtách mierovej zmluvy medzi Izraelom a Egyptom. V marci v roku 1979 Izrael a Egypt podpísali mierovú zmluvu, ktorá obsahovala postupný odchod izraelských vojsk zo Sinajského polostrova. Táto dohoda takisto zvýšila ekonomický a vojenský vplyv USA u oboch štátov. Arabská Liga vylúčila Egypt z členstva. Napriek mieru s Egyptom pokračovali boje medzi Izraelom a ostatnými Arabmi. V júni 1981 Begin nariadil zničenie nukleárnej elektrárne v Bagdade (Irak), zdôvodňujúc to tým, že sa obával použitia nukleárnych zbraní. Neskôr úplne zabral Golanské Výšiny.

Invázia Libanonu

Libanonské hranice, ktoré boli relatívne kľudné počas arabsko – izraelského konfliktu sa stali centrom pozornosti pre Izrael začiatkom 80 – tych rokov. Napätie medzi libanonskými moslimami a kresťanmi sa stupňovalo, keď OOP pricestovala do Libanonu. Situácia bola dosť komplikovaná od roku 1976, keď do tejto oblasti prišli sýrske ozbrojené sily, ktoré mali pôvodne zasiahnuť v mene kresťanov, ale v skutočnosti sa spojili s OOP a moslimami. Prepadnutie Izraelu OOP z Libanonu a prítomnosť sýrskych rakiet v Libanone v roku 1981, primälo Izrael zaútočiť a akciu nazvalo „Operácia: Mier pre Galilej!“ Zaútočili na južný Libanon v roku 1982. Cieľom bolo zabezpečiť severné hranice Izraelu a zničiť OOP infraštruktúru v Libanone. Izrael sa počas bojov spojil s libanonskými kresťanmi. Pod vedením ministra obrany Ariela Sharona izraelské vojská vstúpili až do Bejrútu, zničili OOP a sýrske vojsko.

Prvá Intifáda

Relatívny pokoj na Západnom brehu a v pásme Gazy skončil v decembri 1987, keď ho zlomila séria demonštrácií, štrajkov, výtržností a násilností spoločne nazvaných ako intifáda. Intifáda začala ako vyjadrenie frustrácie a zlosti nad 20 – ročnou vládou Izraela a židovských osídlení v okupovaných územiach. Ako prejav násilností narastal Izrael odpovedal čoraz krutejšími metódami, ktoré vyvolali medzináradnú kritiku. Pokusy Rabina o zastavenie výtržností a demonštrácií zlyhali. Jordánsky kráľ sa v roku 1988 vzdal nároku územia na Západny breh a pridelil ho OOP. V tom čase vodca OOP Yasir Arafat uznal izraelské hranice a vzdal sa terorizmu. V tom čase začal aj formálny dialóg medzi OOP a USA. Na jar roku 1989 začala izraelská vláda mierové rokovania, ale boli neúspešné, USA ich prerušilo kvôli teroristickému útoku na Tel – Aviv, ktorý organizovala skupina pričlenená k OOP. Medzi rokmi 1989 a 1998 emigrovalo z Ruska viac ako 700 000 Židov. Ich úspešné absorbovanie do života v Izreali bola jedna z hlavných výziev izraelskej vlády. Veľa z nich bolo vzdelaných a kvalifikovaných a pozdvihli ešte viac životnú úroveň v Izraeli.

Mierové rokovania

Po ukončení studenej vojny USA a Rusko pozvali Izrael, Libanon, Sýriu, Jordánsko a zástupcov palestínskeho ľudu na mierovú konferenciu do Madridu, ktorá sa konala v roku 1991. Madridská konferencia sa konala v októbri 1991 a o niekoľko mesiacov neskôr sa presunula do Washingtonu D.C. Počas mnohých mesiacov rokovaní medzi Izraelom a ostatnými krajinami nedošlo k žiadnej dohode, ale aj napriek tomu to bol dôležitý krok k vytvoreniu mieru. V septembri v roku 1993 došlo k stretnutiu medzi Izraelom a OOP v Oslo. OOP znovu potvrdilo právo Izraelu na vlastný štát a Izrael uznal OOP ako reprezentanta palestínskeho ľudu. OOP sa vzdalo použitia terorizmu proti izraelskému ľudu. 13. septembra podpísali za prítomnosti svedkov Rabin a Arafat historickú mierovú zmluvu medzi Izraelom a OOP v Bielom dome vo Washingtone, za čo boli odmenení Nobelovou cenou. Táto zmluva zaväzuje, že Palestínčania vytvoria samosprávu na území Gazy a na Západnom brehu a v meste Jericho. Takisto obsahuje, že izraelské ozbrojené sily sa stiahnu z týchto územi do piatich rokov.