V 14. stor. sa svetom prehnala smrtiaca epidémia- bubonický mor, známy aj ako čierna smrť. Je to hrozná choroba, ktorá sa začína horúčkami, spôsobuje nesmierne bolestivé čierne opuchliny na žľazách a obvykle po niekoľkých dňoch končí smrťou. Pri spomínanej epidémii vystrašení ľudia unikali z infikovaných oblastí a takto vlastne mor šírili. V mestách sa dvere nakazených označovali krížmi,aby sa im ostatný vyhli. Mŕtve telá sa zbierali na vozy a pochovávali do spoločných hrobov. V Európe vtedy vymrela tretina populácie podobne ako v Ázií.

Prenášači choroby

Mor spôsobuje baktéria žijúca v hlodavcoch. Pôvodne sa nakazili v Ázii čierne potkany, ktoré sa na lodiach dostali do Európy a rozšírili nákazu medzi Európanov. Nakazené osoby šírili mor aj vzdušnou cestou, a to vykašliavaním.

Baktéria moru

Baktéria dostala meno Yersinia pestis po svojom objaviteľovi, švajčiarskom biológovi Alexandrovi Yersinovi. Je bežná u divo žijúcich zvierat, ako sú myši, veverice a svište.Prenos blchamiBaktéria moru žije v tráviacej sústave blchy a spôsobuje tam blokádu. Keď blcha cicia krv, blokáda ju prinúti vyvrátiť čerstvo nacianú krv späť do tela hostiteľa spolu s baktériami moru, kt. hostiteľa vzápätí infikujú.

Prenos zvieratami

Čierne potkany žili v mestách i na lodiach a vyhľadávali si potravu v obchodoch a na smetiskách. Potkany prenášajú blchy- keď potkany infikované morom skapali, ich blchy si hľadali ďaľších hostiteľov. Keď sa novými hostiteľmi stali ľudia, nakazili sa takisto.

Prenos ľuďmi

Mor rýchlo prerástol do epidemických rozmerov aj prostredníctom cestovateľov. Po Ázii ho roznášali nomádi a obchodníci. Do rôznych kútov Európy preniesli mor obchodníci plaviaci sa na lodiach z veľkých talianskych miest, ako boli Janov a Benátky.

Ako mor postupoval

Roku 1346 sa mor dostal z Ázie k Čiernemu moru. Odtiaľ ho talianski kupci preniesli do stredomorských prístavov. Potom sa po riekach a suchozemských trasách rozšíril do severnej Európy. Do roku 1350 bola infikovaná skoro celá Európa.

Neinfikované oblasti

Niektoré oblasti, ako územie súčasného Poľska a Miláno, sa moru vyhli- dôvod toho je doteraz záhadou.

Následky moru

Choroba bola natoľko rozšírená, že mnohí ľudia opustili svoje rodiny a vydali sa na cesty, aby unikli smrti. Niektorí považovali mor za Boží trest za hriechy a na znak pokánia sa sami kruto bičovali na uliciach.

Pracovná sila

Koncom 14. stor. bola európska populácia taká preriedená, že to znamenalo lepší život pre tých, čo prežili. Sedliakov bol nedostatok, a tak dostávali lepšiu plácu a mali aj viac jedla. Opakujúce sa sedliacke vzbury však svedčia o tom, že celkom bez prolémov neboli.

Pokles populácie

Keď sa pápež Klement VI. pýtal, koľko ľudí zomrelo následkom moru, povedali mu, že aspoň 20 mil. v Európe a 17 mil. v Ázii. Pre porovnanie: v prvej svetovej vojne zahynulo asi 8mil. vojakov.

Ochrana pred morom

Niektorí ľudia sa nákaze morom snažili zabrániť pomocou bylinných prípravkov, prikladaním pijavíc, okiadzaním a dokonca kúpeľom v moči. Často sa dramatizovala a ilustrovala báseň Tanec smrti, kt. ľuďom každého stavu zdôrazňovala a pripomínala, že smrť a mor môžu udrieť kedykoľvek. Do spoločných hrobov sa na mŕtve telá prikladali olovené kríže.

Náhrobky

Počas moru ľudia videli smrť každý deň. Na náhrobkoch zo 14. stor. je smrť zobrazovaná realisticky, bežné sú obrazy kostier a tiel v rozklade.