Napoleon Bonaparte (1769-1821) sa narodil na ostrove Korzika. Otec chcel z neho mať generála a tak ako 10-ročný nastúpil do vojenskej akadémie. V 16 sa stal poručníkom francúzskej armády (delostrelectvo). Počas francúzskej revolúcie sa odštartovala jeho kariéra a ako 24-ročný bol povýšený na brigádneho generála a ako 26-ročný sa stal najmladším generálom fr. armády. Tento mladý generál bol veľmi cieľavedomý a dobrý stratég, čo mu prinieslo obľúbenosť a ďalšie povýšenia- velil jedným z jednotiek republikánskej armády. Jeho vojská pomohli zachrániť revolučnú vládu pred rozbesneným davom a vyhnali z parlamentu ľavicových poslancov, ktorí sa znovu snažili obnoviť svoju moc. Obe komory (Rada päťsto a Rada starších) ho za to poverili hlavným riadením republikánskej armády. Nakoniec 9.11.1799 (v 5 roku republiky) zvrhol vládu direktória a nastolil nový politický systém tzv. konzulát. Moc bola zverená na 10 rokov 3 konzulom (1.- Napoleon).
V 1801 sa Napoleon vyhlásil za jediného konzula. Podporoval rozvoj hospodárstva, vzdelávania (zriadil stredné školy a štátnu univerzitu), zaviedol opäť slobodu náboženstva (1802-konkordát), ľud bol rovnocenný, ale zato prísnejšie kontrolovaný.
Napoleonovou 1. ženou sa stala Jozefína de Beauharnais, no nemohla mu dať syna, a tak sa s ňou rozviedol a za manželku si vzal dcéru rakúskeho cisára Máriu Lujzu (1810). Mali jediného legitímneho syna Orlíka, ktorý však v mladom veku zomrel na TBC.
V 1804 vydal Code civil, čo bol občiansky zákonník, ktorý zhrňoval všetky občianske, rodinné a trestné práva.
Napokon sa v 1804 sám korunoval za cisára (vytrhol pápežovi Piovi VII korunu a sám si ju nasadil na hlavu).
Ostatné európske mocnosti neboli nadšené s rozširovaním myšlienok francúzskej revolúcie, a tak sa spájali do rôznych protifrancúzskych koalícií, ktoré však nedosahovali úspechy. Aj keď mali častokrát mnohonásobnú prevahu, Napoleonove vojská, hnané revolúciou, porazili všetkých 5 koalícií.
Napoleon viedol dobyvačnú politiku. Niekoľkokrát porazil svojich 2 veľkých nepriateľov- Rakúsko a Prusko. Zdrvujúcu porážku utrpeli v bitke pri Slávkove (1805), kde ich Napoleon porazil. Donútil rakúskeho cisára Františka II, aby sa vzdal rímskej koruny, a tým v 1806 zanikla Svätá ríša rímska. Poľsko sa rozdelilo medzi Rusko a Prusko a nadlho zmizlo z mapy.
Hlavným francúzskym nepriateľom sa stala Británia. Viedli medzi sebou neustále boje, asi najznámejšou je bitka pri Traffalgare (1805), kde Angličanom velil admirál Nelson a porazil Napoleona. Ten si uvedomoval, že Anglicko je veľmi silný a vyrovnaný protivník, a keď to nešlo vojensky, tak sa rozhodol zruinovať ich hospodárstvo. Vyhlásil tzv. kontinentálnu blokádu (1806), čím zakázal dovoz anglického tovaru do Európy a ktorý štát by ju porušil, toho napadne. Táto blokáda však nebola dobre kontrolovaná, skoro nikto ju nedodržiaval a rozmohlo sa pašeráctvo.
Ako 1. ju porušilo Španielsko a Napoleon na neho v 1808 zaútočil. Podarilo sa mu síce poraziť armádu, ale španielske obyvateľstvo sa začalo združovať do partizánskych jednotiek, čo prinútilo Napoleona aby tu nechal silné vojsko.
Tieto problémy využilo Rusko (dovtedy spojenec) a aj ono prestalo úplne dodržiavať blokádu. Napoleon prinútil Prusko, Rakúsko a ďalšie štáty, aby mu poskytli vojská a v 1812 zaútočil na Rusko. V lete vojsko rýchlo postupovalo smerom k Moskve, kde sa im podarilo zahnať ruské vojská. Nastala však zima, tuhé ruské mrazy a vojaci neboli na takéto počasie pripravení. Rusi im nedovolili postúpiť do teplejších oblastí (vďaka gen. Kutuzova), a preto bol donútený vrátiť sa naspäť do Francúzska po tej istej ceste (bola vypálená, bez žiadnych zásob). Tato výprava skončila obrovským fiaskom.
Po tejto porážke sa pokúsil ešte zostaviť armádu, no bola omnoho menšia ako spojené vojská Pruska, Ruska, Rakúska a Španielska, ktoré podporovala Británia. Napoleon utrpel v 1813 zdrvujúcu porážku pri Lipsku (Nemecko). Bol zajatý a poslaný do exilu na ostrov Elba.
Na jar 1815 sa ešte pokúsil o obnovenie svojej moci. Zozbieral nové vojsko a vrátil sa k vláde na symbolických 100 dní (stodňové cisárstvo).
18.7.1815 bol však definitívne porazený v bitke pri Waterloo (Belgicko) a odtiaľ vyhnaný na ostrov Sv. Heleny, kde bol pod stálym vojenským dozorom až do svojej smrti (1821)
Napoleonské vojny trvali od 1803-1815 a pre svoj rozsah sa považujú za jedny z prvých celoeurópskych vojen.
