V 18st. zasiahla revolúcia aj Francúzsko. Ľudia si vraveli, že keď to v USA vyšlo s demokraciou a Ústavou (1777) prečo by takéto niečo nemohlo uspieť aj v Európe. Práve dobrá situácia na novom kontinente dala podnet na vznik revolúcie aj vo Francúzsku.
v 18st. sa tu žilo ešte stále podľa starých pravidiel. Spoločnosť bola rozdelená na 3 stavy: duchovenstvo, šľachta a meštianstvo, nad ktorými mal úplnú moc panovník. Ale tieto stavy neboli rovnocenné. Duchovenstvo a šľachta si žili pohodlne a nemuseli platiť dane. Tretí stav (meštianstvo), aj keď bol najpočetnejší, bol najmenej privilegovaný. Keďže štátna pokladňa sa mohla napĺňať iba poplatkami od jedného stavu, poplatky sa museli stále zvyšovať, proti čomu sa samozrejme 3. stav postavil. Štát sa neodvážil zdaniť celé obyvateľstvo, a tak sa Francúzsko dostalo do veľkej krízy. Začali sa šíriť osvietenské myšlienky Jeana Jacquesa Rousseaua o demokracii a rovnosti ľudí, čo malo za následky ďalšie výstupy meštianstva.
1. etapa- Konštitučná monarchia:
Od marca 1789 začali na vidieku nepokoje, ktoré sa postupne šírili aj do miest. Roľníci útočili na šľachtické sídla a mešťania si vytvárali vlastné samosprávy- komúny.
Od vlády Ľudovíta XIV tu vládol absolutizmus, čo nebolo zrovna najvhodnejšia politika pre silnejúce myšlienky demokracie a rovnosti. Vtedajší kráľ Ľudovít XVI nevedel hospodáriť s peniazmi, čím zhoršil už zlú finančnú situáciu a štátna pokladňa bola skoro úplne prázdna. V tejto zlej situácii urobil to, čo sa nestalo už vyše 150 rokov, a to zvolal generálne stavy (1789). Trval však na tom, že aj tu majú mať 1. a 2. stav väčšie právomoci, proti čomu vystúpil 3.stav a začal zasadať samostatne. Nazvali sa Národným zhromaždením a keďže sa snažili vytvoriť nové štátne usporiadanie a ústavu, premenovali sa na Ústanovodarné zhromaždenie. Jeho hlavným heslom bolo osvietenské: „Sloboda, bratstvo a rovnosť!“ Kráľ si myslel, že šľachta a duchovenstvo sa zľakne vystupujúceho 3.stavu a začnú platiť dane. No nestalo sa tak a keď videl, že sa situácia zhoršuje, snažil sa ho rozohnať, no dosiahol iba jeho väčšiu podporu. Nespokojní a rozbúrení Parížania nakoniec 14.7.1789 zaútočili na Bastilu, väzenie symbolizujúce útlak a všetko proti čomu bojovali. Začala sa teda revolúcia.
Počiatočné výsledky boli dosť sľubné: zrušili sa feudálne privilégia, poddanské povinnosti, cirkevný desiatok a bola prijatá Deklarácia ľudských a občianskych práv (občan ma určité práva, ktoré musí štát chrániť a rešpektovať).
Ústanovodarné zhromaždenie vydalo ústavu, podľa ktorej sa Francúzsko stalo konštitučnou monarchiou. Kráľ vládol spolu s parlamentom a tu sa vytvorili 2 skupiny politikov: pravicový a lavicový. Pravica (girondisti) obhajovala už dosiahnuté práva a zmeny a lavica (jakobíni a cordeliéri) hlásala nové radikálne revolučné návrhy.
2.etapa- Konvent:
Len čo sa vydala ústava, kráľ sa pokúsil utiecť do zahraničia a tam získať podporu, no bol chytený, zosadený z trónu a uväznený. Nový parlament Konvent zrušil monarchiu a 27.9.1792 bola vyhlásená republika. Hneď na druhý deň prestal platiť kresťanský kalendár a nahradil ho republikánsky. Rok bol rozdelený podľa ročných období a týždne nahradené dekádami. Nemal však dlhé trvanie a zakrátko bol odstránený, no pokladá sa za jeden zo znakov revolúcie. Iné symboly pretrvali aj do súčasnosti, napr.: trikolóra, Marseillaisa (dnešná fr. hymna).
Konvent rozhodol, že kráľ bude popravený ako vlastizradca, čo vyvolalo nepokoj ostatných mocností. Republika zhabala cirkvi majetky, bola zrušená náboženská sloboda a tým zakázané kresťanstvo. V 1793 bol založený Výbor pre verejné blaho, ktorý mal kontrolovať revolučné opatrenia. Na čelo Výber a Konventu sa dostali jakobíni. Tí považovali demokraciu za nemožnú a posilnili ústrednú moc hlavne rôznymi čistkami.
Z parlamentu odstránili pravicových ale aj časť lavicových (hl. extrémnych) poslancov. Nastáva „vláda gilotíny“, obdobie teroru. Pod gilotínou končili všetci, čo nesúhlasili s názormi Konventu. Odstraňovali sa skutočný ale ja domnelí nepriateľa štátu. Nakoniec sa začali obviňovať aj jakobíni medzi sebou, čo viedlo k odsúdeniu ich vodcu Maximiliánu Robespierra.
3.etapa- Direktórium:
Jakobínska politika sa zrútila a Konvent zriadil tzv. direktórium (vláda 5 direktorov, volených Radou starších). Do parlamentu sa vrátili zachránení girondisti (pravicový), prestalo prenasledovanie kňazov, začala voľnejšia, menej regulovaná politika. Bola vydaná Nová ústava 22.8.1795, ktorá prvý raz s právami občana spojila aj jeho povinnosti. Bol zavedený nový spôsob volenia, voliť mohli iba ľudia od určitej hodnoty majetku. Parlament mal 2 komory: Rada starších a Rada päťsto.
Do popredia sa dostal trh, ale štát tlačil viac bankoviek, než mohol vydať. Stali sa tak bezcennými, čo spôsobilo krízu v hospodárstve.
Pomoc prišla až zo strany republikánskej armády, keď generál Napoleon Bonaparte vyhnal z parlamentu lavicových poslancov. Obe komory ho za to zvolili za vodcu armády a v 1799 zvrhol aj direktórium.
Po zvrhnutí direktorov Napoleon vytvoril nové štátne zriadenie tzv. konzulát. Moc bola zverená na 3 roky 3 konzulom. Prvým z nich bol sám Napoleon.
Veľká francúzska revolúcia síce zvrhla monarchiu a absolutizmus, ale nakoniec sa päť vrátila k vláde jednej osoby. Ale významný plus bolo ustanovenie občianskych práv, o ktorých nemali predtým ani potuchy. Keďže celá revolúcia sa niesla v duchu demokracie, zanechala tu určité stopy.
Podľa mňa významne ovplyvnila nasledujúci vývoj Francúzska a celej Európy.