Staroveká Mezopotámia

Poloha, rozdelenie

V oblasti Blízkeho Východu v miestach kde tečú rieky Eufrat a Tigris vzniklo úrodné územie nazývané už v staroveku Mezopotámia (z gr. Medziriečie; územie dnešného Iraku) Mezopotámia sa delila na dve časti:

a) severná časť – Asýria
b) južná časť – Babylónia

Podnebie

Oblasť je s trvalým vegetačným obdobím a vydáva pri správnom zavlažovaní 2-3 úrody ročne. Pôda musí byť pre nedostatok zrážok zavlažovaná. Vhodné podmienky na pestovanie obilnín (predovšetkým jačmeňa, menej pšenice a prosa).

Poľnohospodárstvo

Pestovali sa aj olejnaté rastliny (sezam), z ktorých sa získaval jedlý olej, a strukoviny (hrach a fazuľa). Rozšírené boli ovocné sady s rôznymi druhmi ovocných stromov. Dobytok slúžil ako zroj mäsa ,mlieka,srsti či rohoviny na výrobu okrasných predmetov.

Vznik písma

Z rokov (3500/3300 - 3200/3000 pred n. l.) pochádzajú prvé písomné pamiatky. Najskôr to bolo jednoduché obrázkové písmo a až v nasledujúcich dejinných obdobiach sa z neho postupne vyvinulo klinové písmo typické pre Mezopotámiu. Vznik písma bol potrebný pre obchod a hlavne pre byrokraciu, bez ktorej je existencia napr. mesta, nemožná.

Sumerské mestské štáty (okolo roku 3000 respektíve 2900 pred n. l.)

Budovanie závlahy podmienilo spájanie sa susedných dedín, stávajú sa uzavretými jednotkami a vznikajú z nich mestá. Ur, Uruk, Lagaš, Eridu, Kiš, Babylon a iné. Na čele mestského štátu stál kňaz, preto hospodárstvo týchto štátov nazývame chrámové hospodárstvo. Úradníci ovládajúci písmo, vojenskí velitelia udržujúci pokoj v meste boli pod dohľadom kňaza. Medzi spodnejšie vrstvy patrili roľníci a remeselníci a v krajine boli i otroci, medzi ktorých patrilo podrobené obyvateľstvo a väzni. Remeselníci vyrábali základné výrobky pre potreby všetkých členov spoločenstva - hlinený riad, kovové motyky na obrábanie pôdy a iné poľnohospodárske náradie(kosáky, sekery). Pre potreby chrámov vyrábali rôzne kultové sochy, nábytok a iné zariadenie. Obchoníci zabezpečovali zo vzdialených krajín kvalitné drevo a drahé kovy na výrobu šperkov. Prvý centralizovaný štát vytvorili kmene Semitov, keď obsadili mesto Kiš a premenovali ho na Akkád. Ich vládca Sargon I. (Šarrukum-kínumn I. 2340/2334 -2284/2279) v roku 2340/2334 pred n. l. vytvoril ríšu, ktorá ovládla Sumer a podľa novozaloženého hlavného sídla dostala názov Akkadská ríšaPrechod k palácovému hospodárstvu.

Starobabylonská ríša

Jej vznik súvisí s príchodom semitských kmeňov Amoritov do Mezopotámie. Zo vzájomných mocenských bojov sa stal dlhodobo najmocnejším mestským štátom Babylon (bab ili = brána božia). Na začiatku 19. storočia pred n. l. sa vyformovala starobabylonská ríša aj s jej neskorším významným panovníkom - zákonodarcom Chammurapim. Chammurapiho zákonníkPísaný na kameni. Mal 280 paragrafov a obsahuje trestné, rodinné a majetkové právo. Je vytvorený na princípe „Oko za oko, zub za zub.“ Rozdeľoval obyvateľstvo do 3 skupín.

1. privilegovaní: priestupky na základe oko za oko, zub za zub.
2. osobne slobodní (muškéni): za priestupky mali určené finančné pokuty.
3. otroci: za poškodenie zdravia, alebo smrť bola finančná náhrada, alebo kus za kus.

Potom sa ríša rozpadla na mestské štáty. Mezopotámiu dobyli cudzinci ako Chetiti a indoeurópske kmene, ktorých pravlasťou bolo pravdepodobne územie v južnom Rusku.

Asýrska ríša a Novobabylonská ríša

Existovala v období rokov 2000 - 1600 neďaleko starobabylonskej ríše, potom ju ovládli cudzinci a roku 1350 bola obnovená a ovládla celú Mezopotámiu. V 7. storočí pred n.l. porazili Asýrčanov Babylončania, vytvorili Novobabylonskú ríšu. (626-539) Jej najväčší panovník bol Nabukadnezar, známy tým, že zajal Židov. Roku 538 ríšu dobyli Peržania. Kultúra Mezopotámie: V Mezopotámii rozvinuli geometriu (vymeravenie polí), astronómiu (obdobie záplav). Náboženstvo bolo polyteistické, uznávali bohov prírodných javov. Toto náboženstvo je jedno z najstarších náboženstiev na svete. Mali vytýčenú hlavnú trojicu bohov, z ktorých najvznešenejší bol An (boh neba a boh bohov). Ďalším bol Enlil (pán ovzdušia). Tretím bol Enki (pán vody [zeme]). Položili základy prvých vied, ktoré súviseli s pozorovaním kultúry: astronómie ( vytvorili vlastný kalendár), matematiky (60-ková sústava), architektúry a práva. Spolu s písmom, ktoré písali na hlinené doštičky, vznikla aj literatúra (epos). Medzi najväčšie stavebné pamiatky patrí mesto Babylon. Nachádzali sa tu Visuté záhrady kráľovnej Semiramis, do mesta sa vchádzalo Ištarinou bránou, domy boli z hliny a v strede stál chrám - Zikkurat. Mesto bolo obohnané mohutnými hradbami.