Obidve superveľmoci mali svoje výzvedné a spravodajské služby (USA a ZSSR). Rozdiel bol v tom, že či spadali všetky druhy pod jednu ( KGB ) , alebo boli rozčlenené na viaceré subjekty ( NSA, CIA ). História KGB ako sovietského Výboru štátnej bezpečnosti siaha ďaleko pred studenú vojnu. Obdoba KGB, len pod iným menom ČEKA, začala fungovať hneď v prvých dňoch októbrovej revolúcie v roku 1917. Svoj známy názov dostala až v roku 1954 a zostala nezmanená až do roku 1991. Naopak, história Ústrednej výzvednej a spravodajskej služby Spojených štátov (CIA ) siaha len do obdobia po druhej svetovej vojne, presne začala fungovať v roku 1947. Takže špionáž bola tiež veľmi dôležitým faktorom boja studenej vojny. Avšak do poslania týchto služieb nespadalo len vyzvedanie, ale aj ovplyvňovanie rôznych udalostí vo svete. Sú známe mnohé prípady, kedy do záležitostí nezávislého štátu sa zainteresovala nejaká tajná služba veľmocí. Samotná KGB bola v Sovietskom zväza obrovským kolosom, niečo ako štát v štáte. Zamestnávala približne 500.000 ľudí, avšak odvetvie, čo malo na starosti zahraničnú rozviedku, zamestnávalo asi 15 tisíc ľudí, čo sa podobalo počtu zamestnancov v CIA. Hlavným cieľom obidvoch služieb bol nepriateľský štát ako taký, a pod neho spadala aj samotná nepriateľská tajná služba. V obidvoch službách existovali aj prebehlíci a v CIA bolo na desiatky sovietskych dôstojníkov. Okrem samotných tajných služieb superveľmocí existovali aj tajné služby iných štátov. Veľmi známa bola vtedy britská rozviedka MI 6. Pôsobenie tajných služieb vo svete zanechalo po sebe množstvo škandálov, ale i úspechov. Najdôležitejším miestom špionáží bolo Nemecko, lebo do 1961, keď bol postavený Berlínsky múr, sa tam mohli špióni v podstate voľne pohybovať medzi výchdom a západom. Uskutočnil sa tam aj jeden škandál, keď sa zistilo, že osobný tajomník kancelára NSR Willyho Brandta je východonemecký agent. A W. Brandt musel pod tlakom abdikovať na svoju funkciu. Obidve tajné služby hlavných mocností ovlyvňovali už vyššie spomenuté demokratické procesy -v iných krajinách. Na strane Spojených štátov to bolo kvôli politike zadržiavania. Keď sa v Taliansku začali priveľmi ukazovať komunisti, sám William Colby, riaditeľ CIA, pricestoval do Ríma, aby podporil finančne organizácie, ktoré bojovali proti postupu komunizmu v krajine. Ďalej sa zaoberali aj vládami, ktoré by mohli byť potenciálnymi nepriateľmi.