Zmluva sa mala podpisovť v Moskve, ale mnohí zarytí komunisti nechceli, aby boli do Moskvy pozvaní Američania, lebo sa im zdalo, že budú zle vyzerať pred ľuďmi, keď Američania zabíjajú vo Vietname nevinných ľudí. Na druhej strane železnej opony tiež musela Nixonova vláda presviedčať veľa politikov, že zmluva je výhodná aj pre nich, lebo kritika tvrdila opak. Napokon sa všetko vyriešilo a zmluva SALT 1 sa v roku 1972 podpísala v Moskve oboma najvyššími predstaviteľmi dvoch najmocnejších štátov sveta.
Aj keď SALT 1 nebola veľmi dokonalá zmluva, lebo sa ňou toho veľa nevyriešilo /Spojené štáty do konca 80. rokov zdvojnásobili počet jadrových hlavíc a Sovietský zväz dokonca zväčšil počet svojich hlavíc šesťnásobne, a tak mali obidve mocnosti takmer 12 000 strategických jadrových hlavíc/, malo to však priaznivý vývoj na svet. Obidva bloky sa k sebe úplne inak správali. Zajímavé bolo pozorovať správanie politikov na obidvoch stranách, tí sa totiž správali skoro ako priatelia. Uvoľnenie bolo cítiť napríklad aj vo vede, kde sa obidve mocnosti podporovali a spolu robili rôzne projekty ( vesmír - Sojuz-Apollo, medicína, polárny výskum a i.). Pokroky sa robili aj v obchode medzi blokmi. Vývoz USA do ZSSR prudko vzrástol a stal sa bežnou súčasťou sovietského hospodárstva. Západoeurópske krajiny sa zapojili do spolupráce so Sovietmi v ešte väčšej miere ako Spojené štáty. V roku 1975 sa konala vo fínskych Helsinkách Konferencia o bezpečnosti a spolupráci. Bolo to niečo ako vyvrcholenie uvoľňovania napätia. Brežnev sa tam snažil dosiahnuť uznanie povojnových hraníc západnými krajinami. Musel sa však správať prezieravo a opatrne hlavne voči Portugalsku, kde zápasili ľavičiari s pravičiarmi. Západná Európa nechcela pripustiť, že by tam vznikol komunistický štát. Nakoniec Brežnev dostal to, čo chcel najviac, a to uznanie povojnových hraníc. Avšak musel sa zaviazať, že sa bude vo východnom bloku dodržiavať sloboda cestovania a informácií. Samozrejme, Východ túto dohodu nesplnil. Najväčším problémom Sovietského zväzu bolo dodržiavanie ľudských práv, a keď na konferencií túto tému západné mocnosti nadhodili, Sovieti to cítili ako urážku. O dodržiavanie ľudských práv vo východnom bloku bojovali len disidenti. Koniec uvoľňovania a zostrenie vzťahov

Téma dodržiavania ľudských práv bola dosť nepríjemná nielen pre Sovietsky zväz, ale aj pre iné krajiny sveta. Po tomto návrhu Spojených štátov sa od nich odklonili viaceré krajiny ako Argentína, Brazília a iné americké štáty. Spojené štáty nastolením témy dodržiavania ľudských práv a ich aplikácie v praxi prispeli k zvrhnutiu iránskeho šacha a nastoleniu silného protizápadného tónu v Iráne v roku 1979.