K týmto problémom sa pridalo nečakané zvrtnutie pretekov v zbrojení, ktoré sa znovu naplno rozbehli. Na obidvoch stranách železnej opony sa zbrojenie znovu stalo prioritnou súčasťou politiky a hospodárstva každého štátu. Rozdelený svet sa znovu zameral na boj v studenej vojne. Superveľmoci sa znovu ponorili do mora regionálnych konfliktov ako Angola, Somálsko a Afganistan. Veľmoci začali strašiť svet rozmiestňovaním nukleárnych rakiet stredného dosahu. Sovieti v roku 1977 začali vymieňať zastaralé SS-4 a SS-5 za modernejšie SS-20. Tieto najnovšie sovietske rakety boli namierené na západnú Európu. To nemohlo nechať chladných západoeurópskych predstaviteľov, lebo si neboli istí podporou USA v prípade sovietského útoku na západnú Európu, a tak museli pristúpiť k rozmiestneniu amrerických rakiet Pershing-2 a rakiet s plochou dráhou letu Cruise a Tomahawk. Nastali rôzne diskusie v Ženeve na túto tému, ale skončili sa neúspechom. Potom však dohodoli neformálny záväzok, že obidve strany nebudú mať viac ako 75 rakiet stredného doletu. Ukázalo sa, že obdobie veľkého uvoľňovania napätia je už dávno sratené. Nulový variant, ktorý chceli presadiť západné krajiny, bol dohodnutý až v roku 1987 prezidentom USA Reaganom a generálnym tajomníkom UV KSSZ Gorbačovom.