Studená vojna sa vyznačovala obrovským napätím v oboch nepriateľských táboroch. Napätie hlavne znamenalo strach pred rozpútaním nukleárnej vojny. Superveľmoci si veľmi dobre uvedomovali vážnosť situácie a preto sa snažili odbúravať nevraživosť medzi oboma blokmi. Týmto snažením, ale aj inými okolnosťami, sa uvoľňovalo napätie medzi Sovietskym zväzom a Spojenými štátmi. Keď nastalo uvoľňovanie napätia, predstavitelia mocností, ale aj obyčajní ľudia z oboch blokov, sa k sebe správali oveľa ohľaduplnejšie a ústupčivejšie. Dokonca aj médiá nepriateľských štátov naladili oveľa miernejší tón kritiky. Počas celej studenej vojny bolo viacero uvoľnení. Po Stalinovej smrti sa po desitich rokoch po prvý krát stretli bývalí vojenskí spojenci na Ženevskej konferencií v roku 1955. Víťazi druhej svetovej vojny sa dohodli, že skončia okupáciu Rakúska. Ďalšie uvoľnenie nastalo, keď si svet vydýchol po kubánskej kríze v roku 1963. Vtedy sa zriadila medzi Moskvou a Washingtonom " horúca linka " a podpísala sa zmluva o čiastočnom zákaze skúšok jadrových zbraní. V roku 1968 sa podpísala ďalšia zmluva o nešírení jadrových zbraní. V tom istom roku sa začali prípravy na americko-sovietské rokovania o kontrole zbrojenia, ktoré skomplikovala invázia vojsk Varšavskej zmluvy do ČSSR. Ako dôsledok tejto udalosti sa prerušili vyjednávania o kontrole zbraní hromadného ničenia. Hlavnou príčinou väčšieho uvolňovania napätia v sedemdesiatych rokoch bola myšlienka obmedzenia výroby jadrových zbraní na obidvoch stranách. Sovietský zväz, ktorý musel do konca šesťdesiatych rokov stále dobiehať Spojené štáty v množstve jadrových hlavíc, nadobudol taký počet medzikontinentálnych balistických rakiet, že sa vyrovnal potenciálu Spojených štátov. Obidve superveľmoci mali vtedy niečo nad 1000 týchto rakiet. Vtedy dospeli predstavitelia oboch mocností k presvedčeniu, že rakiet je dostatok na to, aby zničili celú severnú poľogulu, ale aj nato, aby ich počet odradil obe strany od ich použitia. Teda kontrola zbrojenia bola symbolom ďalšieho odmäku. Ponuku na kontrolovanie zbraní priniesla Nixonova vláda. Nebol to však návrh, ktorý by celému svetu mohol uľahčiť život. Nixon si sľuboval od tohto kroku urovnanie vietnamského konfliktu, lebo si myslel, že keď si zlepšia Spojené štáty svoje vzťahy so Sovietskym zväzom a s Čínou, oni ovplyvnia severný Vietnam, aby skončil vojnu.