Súťaž v zbrojení - v tieni bomby

Úvod:

Po skončení 2. svetovej vojny sa svet rozdelil na dva bloky. Západný a východný. Medzi superveľmocami (USA a ZSSR) a blokmi vládlo extrémne napätie. Bol to konflikt, ktorý - vďaka hrozbe vzájomného zničenia jadrovými zbraňami - nikdy neprerástol do otvoreného boja. História bomby:

16. júla 1945 sa uskutočnil prvý atómový pokus v dejinách. 6. augusta 1945 bola zhodená prvá atómová bomba (Little Boy) na mesto Hirošima. Mesto najprv osvietila obrovská ohnivá guľa, potom sa zatriaslo ako pri zemetrasení a napokon zmizlo pod gigantickým hríbom belavých oblakov siahajúcich do výšky 15 000 metrov a viditeľných v okruhu 500 km. O tri dni neskôr postihol rovnaký osud Nagasaki, čo Japoncov donútilo prijať kapituláciu. Bolo to prvý a poslednýkrát, čo bola atómová bomba použitá ako zbraň proti inému štátu. Ale najbližších 45 rokov sa používala ako zastrašujúci prostriedok. V roku 1949 sa uskutočnil prvý atómový pokus Sovietskeho zväzu. V roku 1952 sa uskutočnil prvý výbuch americkej vodíkovej bomby a o rok neskôr prvý výbuch sovietskej vodíkovej bomby. Neskôr bolo vynájdených ešte mnoho iných typov ničivých bômb, ale tie už nie sú až také podstatné.

Pomer síl a technické novinky:

Po skončení 2. svetovej vojny mal Sovietsky zväz väčšiu konvenčnú silu ako USA. Na to, aby USA dosiahli minimálne takú istú konvenčnú silu ako Sovietsky zväz, by bolo treba obrovské náklady, a preto sa USA rozhodli pre lacnejšiu variantu. Cieľom bolo mať väčšiu silu v jadrových zbraniach. Táto stratégia sa nazývala "stratégia nového štýlu". Nový štýl, ako si to vtedajší prezident USA Eisenhower predstavoval, sa neprejavil ako veľmi úsporný. Totiž Sovietsky zväz nemal ani zďaleka také množstvo jadrových zbraní, ako si to Západ predstavoval. Napríklad pri prvomájovej prehliadke sovietskej techniky (kde boli aj západní novinári) sa prezentoval aj najnovší ťažký strategický bombardér TU-95. Keďže ich mal Sovietsky zväz málo, využil jednoduchý, ale účinný trik. Bombardéry preleteli ponad divákmi a urobili veľký oblúk a preleteli ponad divákmi ešte raz. Tak vznikol efekt, ktorý spôsobil, že sa Západ zľakol a zvýšil výdavky na stavbu vlastných bombardérov. A tento faktor využil aj kandidát na prezidenta J.F.Kennedy, čo viedlo k jeho zvoleniu za prezidenta. Taktiež kritizoval Eisenhowera kvôli jeho stratégii nového štýlu: pokiaľ by nastal regionálny konflikt, zostávali by USA len 2 možnosti. Buď použiť jadrové zbrane a zničiť celú krajinu, alebo prijať porážku a nemôcť zasiahnuť.

A preto po jeho nástupe do funkcie prezidenta USA nahradil stratégiu nového štýlu stratégiou "pružnej odvety". Zaviedol tiež koncepciu zaručeného vzájomného zničenia. To znamená, že ak by jedna superveľmoc použila jadrové zbrane proti druhej superveľmoci, nezostala by ako víťaz, ale bola by zničená zvyšnými jadrovými zbraňami napadnutej superveľmoci. Preto sa snažili obidve superveľmoci vytvoriť systém, ktorý by zabránil cudzím raketám zasiahnuť domáce územie (ABM). Lenže tento systém by bol nákladný a nemusel by byť účinný, lebo by bolo treba "zostreliť guľku guľkou". A nielen, že by bol tento systém veľmi nákladný a nie vždy účinný, viedlo by to k zvýšeniu počtu medzikontinentálnych balistických rakiet (ICBM), aby sa zaručilo vzájomné zničenie a nelákalo to urobiť útok ako prvý. Preto sa obe strany v roku 1972 dohodli, že každá strana môže umiestniť najviac 1 ABM na obranu svojho hlavného mesta. Sovieti tak urobili, ale USA nikdy nedokončili stavbu svojho ABM. Neskôr sa vyvinuli viac-hlavicové rakety (MIRV), ktorých jadrové hlavice boli schopné zasiahnuť viac cieľov použitím len jednej nosnej rakety. Tým sa ešte viac zaručila teória vzájomného zničenia. V 80. rokoch sa objavilo čosi, čo malo zaručiť ochranu pred raketami predtým, ako sa dostanú do malej vzdialenosti od cieľa. Boli to satelity vybavené laserami, ktoré boli schopné z vesmíru zničiť viac rakiet ako ABM a boli by spoľahlivejšie. Kritici nazývali SDI "Reaganovými Star Wars". Gorbačov to považoval za hlavnú prekážku na ceste ku kompromisu. Nakoniec sa kvôli nákladnosti systémov a v konečnom dôsledku ich zbytočnosti kvôli mierovým zmluvám so Sovietmi zavrhla realizácia projektu.

Skratky:

· ABM - anti-balistic missile - protibalistická raketa
· ICBM - intercontinental ballistic misille - medzikontinentálna balistická raketa
· MAD - mutual assured destruction - vzájomné zaručené zničenie
· MIRV - multiple independently targetable re-entry vehicle - rakety s viacnásobne samostatne zacieliteľnými hlavicami
· NATO - North Atlantic Treaty Organization - Organizácia severoatlantickej zmluvy
· NDR - Nemecká demokratická republika
· NSR - Nemecká spolková republika
· RVHP - Rada vzájomnej hospodárskej pomoci
· SALT - Strategic Arms Limitations Talks - Rozhovory o obmedzení strategických zbraní
· SDI - Strategic Defence Initiative - strategická obranná iniciatíva
· SLBM - Submarine-launched ballistic misille - balistická raketa odpaľovaná z ponorky
· START - Strategic Arms Reduction Talks - Rozhovory o znížení stavov strategických zbraní.