Po rozdelení Franskej ríše si jej západná časť ponechala naďalej starý názov bývalej ríše. Z tohto názvu vzniklo dnešné pomenovanie krajiny - Francúzsko. Vládli v nej tiež králi z rodu Karolovcov. Postupne však schudobneli a nemali žiadnu moc. Na konci 10. storočia rod Karolovcov vo Francúzsku vymrel. Na uprázdnený trón nastúpil jeden z najmocnejších domácich veľmožov Hugo, ktorý sa stal zakladateľom francúzskej dynastie Kapetovcov. Francúzskym kráľom z nového panovníckeho rodu sa podarilo zjednotiť rozdrobenú krajinu až v druhej polovici 12. storočia.

O sto rokov neskôr sa na francúzskom tróne ocitol Filip IV. Pekný. Bol to sebavedomý a ctižiadostivý panovník. Cítil sa takým silným, že sa postavil proti vtedajšiemu pápežovi. Dosiahol, že si pápež zvolil za svoje sídlo namiesto Ríma francúzske mesto Avignon (aviňon). Tým sa začalo roku 1309 tzv. avignonské zajatie pápežov, ktoré trvalo takmer 70 rokov.

Filip IV. Pekný viedol viacero vojen s okolitými štátmi. Kráľovská pokladnica však nebola bezodná a panovník si veru nevyberal spôsoby na jej naplnenie. Obvinil z kacírstva jeden z najbohatších rytierskych rádov - templárov. Na základe tohto obvinenia bol rád zrušený a jeho majetok zhabal Filip IV. Pekný. Veľa templárov zahynulo pri neľútostných výsluchoch a mučení. Traduje sa, že posledný veľmajster templárskeho rádu, keď ho upaľovali, vraj volal do roka a do dňa svojich nespravodlivých prenasledovateľov pred Boží súd. O niekoľko mesiacov Filip IV. Pekný naozaj zomrel.

Či Filip zomrel kvôli kliatbe nevedno. Pravdou však je, že za Filipa IV. Pekného bolo Francúzsko jednou z najsilnejších európskych krajín. Nákladná politika tohto bezohľadného panovníka však krajinu celkom vyčerpala. Prejavilo sa to najmä vtedy, keď sa Francúzsko dostalo do konfliktu so svojím večným súperom, Anglickom. Tento konflikt, nazývaný aj storočná vojna, vypukol roku 1337 a s prestávkami trval až do roku 1453. Vojna vznikla kvôli nástupníctvu na francúzskom tróne, no išlo v nej predovšetkým o ovládnutie bohatého Flanderska, ktoré bolo európskym strediskom textilnej výroby.

Spočiatku mali vo vojne prevahu Angličania. Roku 1346 porazili v bitke pri Crécy (Kreščaku) armádu pyšných francúzskych rytierov. Neskôr sa však šťastena začala od Angličanov odvracať. Obrat vo vojne v prospech Francúzska nastal vtedy, keď sa do boja proti Angličanom zapojilo takmer celé obyvateľstvo. Svojím obrovským nadšením ich k tomu vyburcovala mladá dievčina Jeanne d´Arc (žan d ark), známa ako Jana z Arku. Po viac ako sto rokoch sa vojna skončila víťazstvom Francúzska. Anglicko stratilo aj posledné zvyšky území vo Francúzsku. Obidve krajiny však boli vojnou také vyčerpané, že im trvalo dlhší čas, kým opäť vážnejšie zasiahli do diania v Európe.