Myšlienka takýchto základní bola uskutočniteľná práve za predpokladu, že ich bude možné zásobovať dopravnými helikoptérami a chrániť ich delostreleckou paľbou z inej základne.
Ich úloha a možnosti predstavovali trvalé znepokojenie zo strany Vietcongu.
Ďalším prvkom v McNamarovej novej stratégii pre túto vojnu bolo používané značné množstvo "už načatej" vojenskej techniky. Pod demilitarizovanou zónou (DMZ) bola spravená "McNamarová línia", ktorá dostal označenie duffel dog (kempingový vak). Bola zložená zo základnej palebnej podpory, pozemných vyhladávacích rádiolokátorov a pechotných hliadok. To všetko malo zabrániť prenikaniu severovietnamskej armády demilitarizovanou zónou. Faktom ale bolo, že rovnako ako nebola DMZ hlavnou cestou prienikov zo severu na juh, ani McNamarovou líniou nebolo obtiažne prejsť.
Na hlavných vojenských staniciach a základniach palebnej podpory bol urobený veľký počet radarových staníc, a s touto podporou mal byť nepriateľ automaticky zničený. Pre účely prieskumu bolo nasadené značné množstvo najmodernejšej techniky, ktorá mala uľahčiť vyhľadávanie protivníka. Z ďalších momentov upútavá pozornosť systém robenia špeciálnych fotografií za denného svetla a v noci pomocou infračervených snímačov.
Ďalšia oblasť McNamarovho zvláštneho záujmu bolo letectvo a jeho nasadenie. Predstavu o potenciále Amerických vzdušných síl vo Vietname si vytvoril v okamihu keď pochopil budúcnosť vrtulníkov pre použitie v pozemnom vojsku, zatiaľ čo o tom ostatný ešte iba debatovali. Vzdušné sily boli pomerne novým druhom zbrane. Aby dosiahli naplnenie svojho cieľa, bolo nutné pre nich vymyslieť ich vlastnú vojnu. Aj keď politika vzdušných útočných úderov v odvete za agresiu, robenú na juhu už fungovala, aj tak išlo iba o veľmi obmedzené pôsobenie. K leteckej podpore pozemných vojsk bohato stačili útočné vrtulníky alebo staršie vrtuľové lietadlá. Vzdušné sily éry prúdových motorov teda mala iba malú možnosť uplatniť sa v tejto vojne.
Hlavnými cieľmi amerického letectva malo byť podľa vzoru masového bombardovania za druhej svetovej vojny ničenie a zničenie zásobovacích a prienikových ciest nepriateľa. Najväčšia pozornosť preto bola venovaná Ho Či Minovej ceste. Po nepretržitých náletoch sa mala stať nepoužiteľnou. Aj keď bola bombardovaná vodne v noci zásobi a vojská po nej prúdili nadalej. Nikdy sa nezastavili. Vietnam rovnako poslúžil ako skúšobná základňa pre porovnanie americkej a sovietskej výzbroje a vojenskej techniky. Stíhacie lietadlá vylepšovali taktiku v boji s lietadlami sovietskej výroby. Američania si tiež zistili, že raketové zbrane, ktoré stále predpokladaly výlučne, na ruských strojoch naviac podporovali kanóny.
V priebehu Vietnamskej vojny boli nad oblasťami, kam bolo príliš nebezpečné vysielať lietadlá s posádkami, boli vyskúšané aj bezpilotné lietadlá.