V októbri roku 1966 mal Severný Vietnam na juhu už prinajmenšom tri pešie divízie spolu s jadrom 67 000 tvrdých bojovníkov Vietcongu, ktorí podporovalo viac ako 200 000 príslušníkov milícii.
V priebehu rokov 1966 a 1967 viedly spojené štáty proti komunistom bojové akcie pod názvom "vojna do vyčerpania". Neexistovali žiadne určené bojové línie, ale na konci roku 1967 sa vojenské úsilie spomalilo. Žiadna vojnových strán sa nemohla vykázať iným výsledkom ako neustále vzrastajúci zoznam strát.
Bolo očividné, že sa schyluje k veľkému stretnutiu. Generál Giap, ktorí stále pôsobil ako hnacia sila vo vojenskom vedení Severného Vietnamu, bol presvedčený že nastala situácia v ktorej bude možné dospieť k novému Dien Bien Phu. Miesto, ktorému na sklonku roka 1967 Giap venoval svoju pozornosť, ležalo v blízkosti základne americkej námornej pechoty Khe Sanh. Ale ani to nebol jediný vojenský pozdrav, ktorím vojská Severného Vietnamu a Vietcongu vítali rok 1968.

Pád Juhu

Aj keď účasť Spojených štátov vo vojne vo Vietname sa skončila dohodou o zastavení paľby v roku 1973, konečný pád Južného Vietnamu mal ku Americkej intervencii tak tesný vzťah, že ju nieje možné vylúčiť z celkového vojnového diania. Z počiatku sa Juhovietnamcom darilo udržovať výhodu prevahy nad komunistickými silami vo vzduchu. Stále ešte mohli využívať značný počet lietadiel dodanými Spojenými štátmi pred zastavením paľby. Americká pomoc Vietnamu poklesla. Ako náhle bol vymenený posledný americký zajatec, premiestnili sa americké podporné aktivity zo Saigonu do Thajska. V Južnom Vietname bolo na pomoc nechané iba niekoľko technikov a civilných agentúr. Pred Spojenými štátmi sa začali vynárať nové domáce problémy, hlavne v ekonomickej oblasti. Prehnane vysoké výdavky na vojnu hlavne v rokoch 1966-1972, spôsobili, že inflácia trvalo rástla. Američania začali pociťovať prvý štípanec inflácie, ktorá sa stala na dlhé roky bremenom, ktorí si z Vietnamu priniesli.
Vojská Severného Vietnamu a Vietcongu v marci 1975 tiež napadla ďalšiu oblasť Južného Vietnamu.
Po veľmi ťažkej bitke bola odprataná Pleiku. Mesto Da Nang padlo do rúk komunistom 31. marca. Potom sa už komunistické jednotky valili po pobrežnej pláni k Saigonu pri prenasledovaní juhovietnamskej armády, ktorá sa zdegenerovala na ozbrojenú mŕtvolu. Po uzavrení mesta komunistickými silami, priletela do Saigonu skupina amerických vrtulníkov, aby dokončila evakuáciu. Do 29. apríla sa podarilo odviesť 1373 amerických civilistov, viac ako 6000 osôb s neamerickým občianstvom a 1000 príslušníkov americkej námornej pechoty, ktorí zabezpečovali pristávaciu zónu.