Juhoslávia bola už od roku 1945 pod komunistickou nadvládou, ale nechcela úplne zrušiť styky so západom, ako to nariaďovala Moskva. Stalin si vyžadoval stopercentnú odovzdanosť všetkých krajín východného bloku. Keď to však Tito odmietol, bola Juhoslávia v júni 1948 vylúčená z Informbyra. Stalin nechcel len tak ľahlo pripustiť, že sa ukázala puklinka v jeho dokonalom systéme a tak plánoval na rok 1951 odvetu vo forme vpádu armád krajín susediacich s Juhosláviou a to najmä Maďarska, Rumunska a Bulharska. V lete 1950 bol už dokončený plán úderu na Juhosláviu. Samotnému útoku však nikdy nedošlo, lebo na ďalekom východe zúrila Kórejská vojna a Sovieti si uvedomili, že ako v Kórei, tak aj v Juhoslávií sa do vojny môže zapojiť západ. Po Stalinovej smrti, keď už celá východná Európa s výnimkou Juhoslávie bola úplne integrovaná do sovietského systému, začali si noví sovietski vodcovia uvedomavať, že by mali východoeurópski vodcovia prijať nový reformný kurz. Ústupky prišli, ale aj zo strany Moskvy, keď poradcovia, ktorí dovtedy boli guvernéri sa stali naozaj skôr poradcami. Tento obrat spôsobilo aj zmierenie Chruščova a Tita v roku 1955. Nemalou zásluhou na ďalšom vývoji vo východnej Európe malo aj skončenie okupovania Rakúska štyrmi mocnosťami a vyhlásenie jeho neutrality. To znamenalo pre mnohé východoeurópske krajiny novú nádej, že sa sovietské vojská stiahnu z ich území.

Revolúcia v Maďarsku a jej potlačenie

Chruščov, nástupca Stalina, na dvadsiatom zjazde Komunistickej strany Sovietského zväzu vo februári 1956 vyhlásil, že odsudzuje Stalinove zločiny. Tým urýchlil reformy v celom východnom bloku a naštrbil pozície mnohých východoeurópskych vodcov, ktorý sa celé roky predtým snažili napodobniť Stalina. Najviac ohrozený vodca bol Matyás Rákosi. Bol to maďarský vodca komunistickej strany a často sa vychvaľoval, že je najväčším maďarským nasledovníkom Stalina. U obyvateľstva nebol veľmi populárny a jeho popularita stále klesala. Naopak jeho súper Imre Nagy bol nielen populárny, ale mal i jasne alternatívny program. Už od roku 1953 po Stalinovej smrti uskutočňoval svoje reformy ako predseda maďarskej vlády. V roku 1955 bol Imre Nagy zosadený a na jeho miesto prišiel 32 ročný András Hegedüs. A v roku 1956 bol Rákosi zosadený a nastúpil jeho námestník Ernő Gerő, tiež zarytý stalinista. Občania si priali pokrokové reformy a novú politiku, ale nič sa nedialo. Študenti vyšli s požiadavkami na demokratické reformy a odsun sovietskej armády. Aby prejavili náklonosť k Poľsku a k zvoleniu do čela komunistickej strany hrdinu Wladyslawa Gomulku, rozhodli sa 23.