A Maďarsko bolo znovu potupne závislé na Moskve. Pražská jar a invázia spojeneckých vojsk do ČSSR

Moskva ukázala svojím ráznym konaním v Maďarsku ostatným krajinám východného bloku, že nemieni tolerovať žiadne pokusy o opustenie sovietskeho systému vlády, a že vždy zakročí aj silou, ak bude treba. Toto si zapísali všetci vodcovia východoeurópskych krajín a boli si toho vedomí aj pri prímaní akýchkoľvek reforiem. A preto keď sa od začiatku roka 1968 prijímali nesovietské reformy v československej politike, boli komunistickí vodcovia v Sovietskom zväze zo strany československej vlády ubezpečovaní, že sa nič podobné Maďarsku neudeje. Noví československí vodcovia chceli spojiť socialistické hospodárstvo s politickou demokraciou. Chceli vytvoriť demokratický socializmus, s ktorým malo Československo bohaté skúsenosti ešte spred druhej svetovej vojny. Dali tomu názov Pražská jar, alebo neskôr socializmus s ľudskou tvárou. Na čele tejto novej politiky stál najvyšší predstaviteľ komunistickej strany Alexander Dubček. Vyrástol a študoval v Sovietskom zväze, takže mal sprvu podporu Moskvy. Spočiatku sa politikom darilo túto ideu napĺňať. Zrušila sa cenzúra natoľko, že počúvanosť západného rádia Slobodná Európa klesla na polovicu. Boli rehabilitované obete vykonštruovaných súdnych procesov. A plánovali sa veľké hospodárske reformy. Celý tento reformný proces mal veľkú podporu samotných občanov. Avšak ostatné krajiny Varšavskej zmluvy a hlavne Sovietsky zväz videli situáciu inak. Československé reformy považovali za hrozbu, za niečo, čo nepatrí do socializmu. Viedli ich k tomu dva fakty. Reformy sa mohli stať vzorom pre ostatné krajiny východnej Európy, ktoré by však neboli schopné prijať ich. Po druhé, povolila sa sloboda slova a teda nebola nijaká záruka, že by občania už nechceli socialistickú demokraciu, ale že by chceli demokraciu západného typu. A preto sa začalo pripravovať samotná invázia. Príčin bolo viac. Sovieti sa obávali, že keby odišlo Českoslovenslo z Varšavskej zmluvy, začal by sa rozpad socialistického spoločenstva. Už dve udalosti predtým ukázali, aké je všetko neisté. Dokonca sám Brežnev povedal osobne sovietskému veľvyslancovi v ČSSR, že ak Sovietský zväz stratí Česoslovensko, odíde z funkcie generálneho tajomníka strany. Predzväsťou nepokojov boli dve stretnutia na najvyššej úrovni koncom júla a začiatkom augusta. Prvé stretnutie sa konalo v Čiernej nad Tisou medzi československým vedením a medzi sovietským vedením. Druhá schôdzka bola vrcholným stretnutím Varšavskej zmluvy v Bratislave.