Bolo to vo forme verejných výstrah, mediálnych kritík, neplánovaných schôdzok a vojenských cvičení pri poľských hraniciach. Dôvodov, prečo Moskva nezaútočila, je však viac. Na Sovietsky zväz pôsobil obrovský tlak Západu. Spojené štáty dali jasne najavo svojím zapojením do vojny v Afganistane, že nemienia tolerovať už žiadne násile od Moskvy a Sovieti si to uvedomovali. Ďalším dôvodom bola práve skúsenosť sovietskych vojsk s obyvateľstvom v Afganistane. Uvedomovali si, že aj keď Poľsko nie je krajina so zložitým terénom ako Afganistan, ale má takmer štvornásobný počet obyvateľov ako malo Maďarsko v čase maďarského povstania. A je pravdepodobné, že by sa poľský ľud spojil a bojoval so Sovietmi apoň v partizánskej vojne. Sovietský zväz už však krajiny východnej Európy nepotreboval natoľko, aby kvôli nim musel riskovať medzinárodný konflikt. Krajiny východnej Európy boli Sovietom skôr na príťaž, lebo ekonomicky boli málo výnosné, politicky nestabilné a ich občania boli často naladení proti Moskve. Dokonca aj ich vojenský význam sa stratil, lebo v ére jadrových rakiet nepotrebovali Sovieti tieto krajiny ako nárazníkové pásmo v prípade konvenčnej vojny. Ale to si museli uvedomiť až noví vodcovia Sovietov za vlády Gorbačova.