V roku 1947, keď už bola studená vojna v plnom prúde nariadil Stalin rýchlu sovietizáciu východnej Európy. Stalin si chcel zväčšiť a upevniť svoju sféru vplyvu v boji proti Západu. Už mu nestačilo pásmo spriaznených krajín, ale chcel krajiny, ktoré budú vo všetkom rovnaké ako Sovietsky zväz. A tu je jeden z mnohých rozdielov medzi Sovietskym zväzom a Spojenými štátmi. USA nikdy nevyžadovali a ani neočakávali od svojich spojencov, aby otrocky napodobňovali ich systém vládnutia. A tobôž nie násilím a obmedzovaním, ako to robil Sovietsky zväz. Preto bol východný blok tak nestabilný a ľudia namali základné práva a slobody. Sovietsky zväz tu narážal často na neochotu, nenávisť a odpor. Stalinovi sa podarilo do roka nakaziť sovietským komunizmom, teda vládou jednej strany, Poľsko, Československo, Maďarsko, skrátka celú východnú Európu. V niektorých krajinách sa tento režim maskoval prežívaním iných politických strán. Boli to však len obmedzené prisluhovače hlavnej komunistickej strany. Stalinovi nestačilo len posielať svoje príkazy východoerópskym krajinám z Moskvy, a tak vyslal do nich tisíce sovietských poradcov, aby dozerali na premenu systému v súlade s komunistickou líniou. Sovietsky zväz založil v roku 1947 Informačné byro komunistických a robotníckych strán (Informbyro). Jeho úlohou bolo koordinovať činnosť komunistických strán a posilovať ideologické prispôsobenie jednotlivých členov. Moskva ovplyvňovala aj ekonomiku týchto štátov. Vytvorila spoločné podniky, aby mohli byť stále pod dohľadom Sovietov. Založila RVHP, čím si ešte silnejšie ekonomicky pripútala tieto štáty. Politika sa tiež nevyhla kopírovaniu sovietskej, bola väčšinou jedna hlavná strana a možno pár nejakých jej satelitov. Občanom vnucovali povinnosť voliť, aby mohli preukázať západnému svetu, akú obrovskú majú podporu ľudu. Dokonca aj východoeurópsky vodcovia sa chceli podobať tým sovietským a hlavne Stalinovi. Takmer vo všetkých krajinách klesla životná úroveň na predvojnový stav, ktorá bola okrem Československa a východného Nemecka relatívne nízka. Bolo to kvôli tomu, že všetky investície prúdili do ťažkého priemyslu, ktorý mal hlavnú prioritu, výdavky na spotrebný tovar sa obmedzili a nútená kolektivizácia pôdy viedla k nedostatku potravín. Jedna krajina sa však nepodvolila Sovietom a odklonila sa od kopírovania sovietského systému. Bola to Juhoslávia, ako prvá krajina východnej Európy na čele s prezidentom Josipom Brozom Titom sa vzoprela rozkazom z Moskvy.