ovládali celú časť stredného Mexika a Yucatánu zo svojich miest Tula a Chichen Iztá.
Nasledovalo obdobie bojov regionálnych štátov, z ktorých ani jeden nezískal dlhodobejšiu prevahu. V polovici 14. stor. si Aztékovia, s centrom vo veľkom ostrovnom meste Tenochtitlán na jazere Texcoco podmanili veľkú časť strednej Ameriky. Bola to najpôsobivejšia domorodá ríša, akú stredná Amerika poznala - no posledná. V roku 1519 - 1521 podľahla španielským dobyvateľom, pod vedením Corteza
V Južnej Amerike bola prvá významnejšia vojenská hegemónia nastolená z Huari v období od 9. do 12. stor. n.l. Po období znovu vytvorenia regionálnych štátov nasledovala od konca 14. a do polovice 15. storočia nadvláda pobrežnej ríše Chimu a potom horských Inkov a Cuza.
Koncom 15. stor. Inkovia ovládli prakticky celú oblasť od dnešného Ekvádoru po severné Chile. Aj ríša Inkov bola prvou aj poslednou. Sotva vznikla a hneď ju rozvrátili Španieli pod vedením Pizarra v rokoch 1532- 1533.

Pokračovanie:
Ríše Aztékov a Inkov podľahli v nerovnom boji. Ich kultúrna úroveň zodpovedala približne bronzovej dobe starého sveta. Vybudovali prvé ozajstné mestá a zorganizovali efektívne vybranie poplatkov od kmeňov a občín, ktorými vládli. Na účinnejšiu obranu svojho územia stavali Inkovia i cesty a pevnosti, nič z toho ich však neuchránilo pred takými výdobytkami vyspelejšieho Starého sveta, ako bol meč, strelná zbraň a bojovník na koni.

Sveroamerický Indiáni

Severoamerický Indiáni po piatich storočiach rozvratu a skazy si možno len ťažko utvoriť obraz o živote amerických domorodcov na sever od Rio Grande pred rokom 1492. Ťažko dokonca oddeliť Indiánskeho bojovníka od jeho koňa, dovezeného z Európy, ktorého prérioví Indiáni začali s nadšením používať v 18. storočí.Asi milión obyvateľov Severnej Ameriky bolo v roku 1492 roztrúsených po celom kontinente. Živobytie si obstarávali všelijako. V povodí Mississippi až po východné pobrežie žili usadlí roľníci v dedinách v solídnych drevených domoch a živili sa predovšetkým - nie výlučne - poľnohospodárstvom. Ďalší roľníci obývali v drsnejšej a suchšej krajine tzv. pueblá to sú domy vtesané do nejakého kopca. Na severozápade prevládali dediny, kde hlavným zdrojom obživy boli bohaté dary riek a morí.Iné kmene boli ešte menej ustálené: lovili zver na prérii alebo zbierali plodiny v púšťach a vŕškoch západne od skalnatých vrchov. V lesoch za veľkými jazerami žili lovci a na ďalekom sever inuitskí rybári a lovci.Dedinčania a niektoré odľahlejšie skupiny lovcov a zberačov sa zoskupovali do kmeňov. Kmeň mal spoločný jazyk a kultúru a často sa odvolával na spoločný pôvod.