Riadila ho rada starších a z času na čas sa zhromažďoval na náboženských alebo spoločenských slávnostiach. Zároveň bol vždy pripravený na boj s inými kmeňmi.V bojoch velil jediný vodca. Z toto dôvodu sa niektoré kmene na východe a severozápade združovali do trvalejších zoskupení pod vedením rady náčelníkov. Náčelníci mohli žiadať väčšie právomoci a väčší podiel zdrojov pre seba i svojich bojovníkov, ale to bolo možné iba v jednotlivých kmeňoch, a dostali ich. S príchodom Európanov však boli Indiáni vytláčaní čoraz ďalej na západ, až koncom 19. storočia stratili všetky svoje územia.

Objavenie Ameriky

Kolumbus:
Za predpokladu, že Zem je guľatá, dalo sa do Indie dostať z Európy jednoduchou plavbou na západ a nebolo treba plaviť sa okolo Afriky. Krištofovi Kolumbovi z Janova trvalo takmer desať rokov, kým presvedčil o tomto geniálnom pláne španielsky a portugalský dvor. Portugalský kráľ Ján II. ho odmietol, Španielsky panovníci Izabela I. a Ferdinand II. realizáciu Kolumbovho plánu z roka na rok odďaľovali. Roku 1491 priala kráľovná Izabela Kolumba ešte raz a po dlhých rokovaniach dostal konečne poverenie odplávať na západ. Kolumbus opustil 3. augusta 1492 s troma loďami - karavelami Nina a Pinta a s vlajkovou loďou Santa Maria - španielsky prístav Palos na Rio Tinto. Pri stanovovaní plavebnej trasy sa opieral najmä o mapu svojho krajana Paola Toscanelliho. Vzdialenosť medzi Európou a Áziou na nej naznačená ako nie veľmi dlhá. Čína bola podľa Toscanelliho výpočtov vzdialená iba 5000 námorných míľ, pričom skutočná vzdialenosť je 11 760 námorných míľ. Sám Kolumbus predpokladal vzdialenosť iba 3500 námorných míľ. Keď sa konečne 12. októbra 1492 na obzore vynorila zem, bolo už mužstvo na ceste viac ako 70 dní. Novoobjavenou zemou bol malí bahamský ostrov, ktorí Kolumbus nazval San Salvador. Kapitán bol pevne presvedčený, že narazili na ostrov pri Japonskom pobreží Keď lode o 15 dní neskôr priplávali na Kubu, Kolumbus si myslel, že priplávali do Japonska. Malá flotila skúmala karibskú oblasť tri mesiace, márne dúfajúc, že narazila na bohaté krajiny Indiu a Čínu. Po tejto prvej ceste nasledovali tri ďalšie, pri ktorých sa dostal až na Americkú pevninu. Cestovateľ bol až do svojej smrti (1506) presvedčený, že dosiahol Ázijskú pevninu.
Pri svojej štvrtej výprave (poslednej) pristál pri ústi rieky Rio de Veraqua v strednej Amerike. Opäť si myslel, že je v Ázii tentoraz v provincii Mangi na juh od Číny.
Španielska vláda porušila už za Kolumbovho života výsadu ktorú mu udelila, že mu prináleží výhradne právo organizovať zámorské výpravy na preskúmanie západných krajín.