Atény boli za 5 tisícročí niekoľkokrát strašne spustošené, no toto mesto povstalo vždy znova a to vďaka vedomiu morálnej spolupatričnosti jeho obyvateľov. Z pôvodného mesta Atén však neostalo veľa. Atény sa rozvíjali okolo dvoch základných centier: okolo posvätného a slávnostného starého jadra- Akropoly a okolo agory, centra verejného života a obchodného ruchu, obklopeného stĺpovými sieňami, chrámami a palácmi. Okolo centier vyrástli obytné štvrte na „na aténsky spôsob“, čiže chaoticky, bez perspektívneho plánu.
Vzhľad mestského sídliska, zomknutého okolo posvätnej skaly Akropoly, dali Aténam až Solón a Pesistratos v 6. storočí pnl. Stavebná technika Grékov prevzatá od Egypťanov bola megalitického typu, čiže nepoznali maltu, vápno ani cement. Veľké kvádre kameňa spájali kovovými skobami. Iný druh muriva bol z kameňa opracovaného do nepravidelných tvarov, čo malo zabezpečiť dokonalejšiu väzbu múru.
V 6. storočí pnl. Až do perzských vojen vyrástli okolo agory dôležité budovy ako Enneakrunos (fontána), Théseove múry, Diov chrám, chrám Apolóna Patróa (ochranca vlasti), Metróon (chrám matky bohov), buleutérion (radnica), a prytanikon (niečo ako ambasáda). Obvod námestia vymedzovali hraničné kamene, jeden dodnes stojí pred prytanikom. Dôležitý bol aj oltár zasvätený Dvanástim bohom. Okolo Akropoly boli postavené mnohé chrámy a svätyne, ktoré boli zasvätene rôznym bohom. Chrámy aj budovy na agore boli vypálené Peržanmi. Neskôr boli na ich mieste postavené nové ešte skvostnejšie chrámy, ktoré preslávili toto obdobie dokonalosťou stavebného umenia a jedinečnou sochárskou výzdobou budov. Na najvyššom mieste pahorku Kolónos Agoraios postavili v 5. storočí pnl. Hefaistov chrám, ktorý sa dodnes zachoval takmer neporušený. Ostatné budovy vyleteli do povetria za benátskeho obliehania 1687 proti Turkom.
Mesto bolo opevnené Mykénskymi múrmi a Západným múrom. Atény sa však rozrastali a mnoho obyvateľov sa usadilo na okolí mimo hradieb. Tam vznikli i slávne aténske gymnázia: Akadémia, Lykeion, Kynosarges, kde sa efébovia učili vojenskému umeniu, pestovali atletiku a vzdelávali sa vo vedách. Atény sa postupne stali jedným z kultúrnych centier sveta. „Školská“ výučba začínala po dovŕšení šiestich rokov a pozostávala z gymnastiky, hudby a poézie, učili sa čítať, písať a počítať. Vyučovanie bolo ústne. Takúto výchovu a vzdelanie dostávali v Sparte chlapci i dievčatá, či už spolu alebo osobitne. No v Aténach sa vzdelávali prevažne a tradične iba chlapci.