V posledných rokoch sa začína rozvíjať turistický ruch. Sú tu hotely a kluby rôznych kategórií. Najvyhľadávanejšia je najkrajšiu pláž na ostrove Varadero. Je dlhá viac ako 20 km a pokrytá jemným bielym pieskom. More je tu azúrovomodré. Na pobreží rastú niekoľko metrov vysoké kokosové palmy.
Slovník:
- Zbohom = Hasta luego
- Dobré ráno = Buenos días
- Dobrú noc = Buenas noches
- Nerozumiem = No entiendo
- anglicky = inglés
- francúzsky = francés
- nemecky = alemán
- ty = Tú
- ja = Yo
- my = Nosotros
- Dcéra = la hija
- Syn = el hijo
Hrdinovia revolúcie na Kube
Dr. Ernesto Rafael Guevara de la Serna | |
| marxistický revolucionár, vodca kubánskych partizánskych jednotiek | |
Narodenie | 14. máj, 1928Rosario, Argentína |
Úmrtie | 9. október, 1967La Higuera, Bolívia |
Práve v Mexiku sa Ernesto Guevara zoznámil s kubánskym emigrantom Fidelom Castrom, ktorý sa uchýlil do Mexika po neúspešnom puči v júli 1953. Dňa 25. novembra 1956 odplávala skupina 82 mužov na jachte Granma na Kubu. Vylodili sa 2. decembra neďaleko pláže Los Coloradas. Mala jednotka mužov spolu s Guevarom a Castrom zaútočila 17. januára 1957 na vojenskú hliadku v La Plate. Bolo to ich prvé víťazstvo. Guevara sa stal veliteľom 4. kolóny. Niekedy v tomto období sa ujala prezývka Che, čo znamená v argentínskej hovorovej reči zvolanie v zmysle hej, prípadne človeče. Koncom roka 1958 zaútočil Che na mestá Guayos a Cabayguán a napriek niekoľkonásobnej presile ich v priebehu 48 hodín dobyl. Spomedzi povstaleckých veliteľov bol Che najagresívnejší a najúspešnejší. Jeho jednotky dobyli 1. januára 1959 150-tisícové mesto Santa Clara. Na druhý deň, 2. januára vstúpilo do Havany revolučné vojsko Ernesta Che Guevaru a kubánska armáda kapitulovala. 13. februára bol Ernesto Che Guevara vymenovaný za prezidenta Národnej kubánskej banky a v roku 1961 za ministra priemyslu. Guevara sa 22. mája 1959 rozviedol a ešte ten istý rok sa oženil s Alediou Marchou.
Fidel Alejandro Castro Ruz (* 3. august 1926, Birán) je prezidentom Kuby. Vládne v tomto štáte nepretržite od roku 1959, keď jeho revolučné hnutie zosadilo vládu Fulgencia Batistu a vytvorilo na Kube prvý komunistický štát na západnej pologuli. Castro patrí medzi najdlhšie pôsobiace hlavy štátu na svete.V Mexiku sa Castro spojil s ďalšími exulantmi a založil Hnutie 26. júla, pomenované podľa dátumu útoku na kasárne Moncada. Odišli do USA, kde získavali financie od Kubáncov tak žijúcich. Ku skupine sa pripojil aj doktor medicíny Ernesto "Che" Guevara. V Mexiku skupinu trénoval vojnový veterán Alberto Bayo Giraud. 26. novembra 1956 skupina vyplávala z Tuxpanu na Kubu na jachte Granma.Pristáli 2. decembra v Los Cayuelos v blízkosti mesta Manzanillo na východe Kuby. Omeškali sa o 2 dni oproti plánovanému príchodu. 30. novembra iná skupina Castrových prívržencov zorganizovala pod vedením Franka Paisa vzburu v Santiagu. Iba asi 12 až 16 mužov z 82-člennej skupiny prežilo zrážku s kubánskou armádou a ušli do hôr Sierra Maestra, kde sa pripojili ku Castrovi. Castrovo hnutie si získavalo popularitu a čoskoro sa rozrástlo na 800 mužov.Kubánska revolúcia tak ako ju vidí história
Kubánska revolúcia bolo zvrhnutie vlády kubánskeho diktátora Fulgencia Batistu Hnutím 26. júla a založenie nového režimu vedeného Fidelom Castrom koncom 50. rokoch 20. storočia.V 1952 sa uskutočnil vojenský prevrat na Kube. Nastúpil diktátor Fulgencio Batista, nastolil skorumpovaný režim. V 1953 vzniká hnutie odporu na čele s Fidelom Castrom, ktorý bol zo začiatku podporovaný USA. Od roku 1959 nadobudla revolúcia radikálny charakter: začalo vyvlastňovanie (pozemková reforma), poštátňovanie podnikov: toto malo negatívny dopad na americkú ekonomiku. USA žiadalo odškodnenie za zhabanie amerických podnikov, ale neúspešne. Reakciou bolo uzavretia amerického trhu pre cukrovú trstinu z Kuby. Z toho dôvodu Kuba začína hľadať nové odbytisko. V 1960 bola podpísaná sovietsko-kubánska zmluva, hneď nato USA prerušilo diplomatické styky s Kubou. USA pripravilo akciu - vylodenie kubánskych emigrantov v Zátoke Svíň s cieľom vyvolať na Kube proticastrovské povstanie. Celá akcia skončila fiaskom. USA odmietlo pomôcť emigrantom, lebo by sa prezradila účasť USA na akcii. V roku 1962 bola podpísaná sovietsko-kubánska zmluva o vojenskej pomoci, na základe ktorej ZSSR rozmiestnil rakety stredného doletu na Kube. Toto vyústilo do kubánskej raketovej krízy (tzv. karibská kríza).
