Stredoveké mestá
1.Problematika vzniku miest
Mimoeurópske mestá vznikali za úplne iných spoločenských pomerov, mali zväčša funkciu ako uzly diaľkového obchodu alebo ako strediská vzdelania. V európskych mestách vznikajú zárodky novej triedy – meštianstva. K najstarším mestám patrili často pôvodne remeselno-obchodné osady, ktoré vznikli pri opevneniach kráľovských dvorov, pri pevností sídel veľkých svetských pánov, mocných biskupov alebo kláštorov. Remeselníci a kupci sa na chránenom mieste zoskupovali a tam sa hromadili zásoby tovarov. Prírastok obyvateľstva viedol k vytvoreniu nového sídliska okolo starého jadra. Aby sa zaistila bezpečnosť, stavali obyvatelia mestské opevnenia, ktoré sa stali výrazom mocenského rastu a symbolom stredovekých miest. Obchodné remeselnícke strediská vznikali na križovatkách obchodných ciest cez alpské priesmyky, často na miestach, kde boli rímske mestá alebo križovatka rímskych ciest. Niektoré mestá vznikali pri chránených prístavoch, napr. Paríž, Londýn, Hamburg.
Mestá sa od 12. storočia začali rozširovať stále viac do oblastí, ktoré sa zamerali na pestovanie určitých druhov plodín alebo na vývoz určitých druhov výrobkov (súkno, kovové výrobky) alebo do horníckych oblastí, kde tvorili strediská špecializovanej regionálnej výroby a diaľkového obchodu.
2.Počet obyvateľov
Rozvíjajúce sa mestá priťahovali svojimi priaznivými výrobnými a odbytovými podmienkami nielen kupcov a remeselníkov ale aj roľníkov s ich rodinami. Život tu bol výhodnejší, bola tu väčšia bezpečnosť a sloboda. Mestá sa stávali aj azylom pre uprchlých nevoľníkov. Usadení remeselníci sa na nich spočiatku nedívali ako na konkurenciu ale skôr ako posilu a spojencov v boji proti feudálom. Preto nevoľníkov chránili a nevydávali ich pôvodným pánom.
Stredne veľké mestá ako väčšina anglických miest mali 1000 – 2000 obyvateľov, vzácnejšie veľkomestá (Londýn, Praha, Viedeň)mali od 10 000 do 50 000 obyvateľov. Výnimočné postavenie mali strediská svetového obchodu (Florencia, Benátky, Miláno, Paríž, Byzanc) s viac ako 50 000 obyvateľmi. Neskôr boli predpoklady pre prijatie nových obyvateľov prísnejšie: manželský pôvod, čestné remeslo, osobná sloboda a iné. Mestá prisťahovalcov potrebovali, pretože úmrtnosť bola vysoká, boli časté epidémie. Hygienické podmienky boli nepriaznivé (odpadky na uliciach, dobytok v mestských domovoch ...). Vo väčšej časti Európy ležali mestá na území patriacom kráľovi alebo biskupovi, ktorý si v súlade so zvyklosťami a právom doby činil nárok na podiely z príjmov svojich miest. Niekedy kráľ vo vlastnom záujem udelil mestám výsady (konať trhy, mincovne, súdy) ale za určité poplatky.
Feudáli hľadeli na mestské obyvateľstvo ako na svojich poddaných, mešťanov zaťažovali daňami, dávkami, pokutami a povinnosťami ako s roľníkmi a požadovali vydanie nevoľníkov. Feudáli neskôr narážali na odpor mešťanov o samosprávu miest. Hnutie za oslobodenie miest od feudálov viedlo k založeniu komun, preto je toto hnutie nazvané hnutím komun. Mešťania tvorili mešťanské zväzy a prísahou si zaručili vzájomnú podporu. Kupci sa združovali do ochranných bratstiev – gildy, v Nemecku hanzy. Najzákladnejšou požiadavkou bolo zrušenie nevoľníctva v mestách. Mešťania sa usilovali o samostatnú súdnu moc aby ju mohli vykonávať vo svoj prospech. Samozrejme oslobodenie od feudálnych dávok a služieb, ktoré zväzovali ich výrobnú a obchodnú činnosť. Stupeň získanej samosprávy sa líšil v rôznych krajinách i mestách, závisel od významu miest, na ich bohatstve.
3.Remeselníctvo a cechy
Hlavnými nositeľmi mestskej výroby a najpočetnejšou sociálnou vrstvou mestského obyvateľstva boli remeselníci. V mestách sa výroba mohla viac a účinnejšie rozvinúť, predovšetkým pre miestny trh. S rozvojom výrobných síl a trhu sa rozširuje
špecializácia remeselnej výroby. Napríklad, od kováčov sa odštiepili zámočníci, drotári, nožiari, čepeľníci, mečiari, štítari...Z postupujúcej špecializácie možno vyvodiť, že rozsah výroby od 12. do 14. storočia sa zväčšoval. Zdokonaľovali sa technické znalosti, zručnosť a skúsenosť remeselníkov, ktorí sa sústredili na jeden výrobok, stúpala produktivita práce. Rozsah sa kvantitatívne nerozširoval, remeselníci vyrábali celý výrobok sami a nezamestnávali viac ako jedného tovariša a učňa. Deľba práce sa objavila len ojedinele. Špecializované výrobky prispievali k rozvoju trhových vzťahov.
Mešťania predstavovali pokrokovú vrstvu obyvateľstva. Vznikajú organizácie, ktoré združujú príslušníkov určitého remesla alebo podobných remesiel, cechy. Ich poslanie spočívalo hlavne v regulácii trhu s cieľom vyradiť konkurenciu. Cechy zaručovali rovnakú kvalitu výrobkov pre trh, cechy stanovili často technicky zdokonalený pracovný postup, množstvo a hodnotu surovín ako aj mieru a váhu hotových výrobkov. Niektorí odborníci často výrobky preskúmali a zničili menej hodnotný tovar, ktorý by mohol škodiť dobrú povesť cechu a mesta. Každý remeselník musel poznať celý proces výroby vedúci k hotovému výrobku, čo vyžadovalo pomerne dlhú dobu učenia. V Anglicku sa stala všeobecná 7-ročná doba učeníctva. Učeň žil v domácnosti majstra, ktorý ho živil a šatil ale väčšinou mu neplatil mzdu. Spočiatku nebol medzi tovarišom a majstrom žiaden rozdiel, žili spoločne a dostávali mzdu. Postupne bolo tovarišom znemožňované stať sa majstrom. Pre založenie dielne bolo potrebné určité bohatstvo. Rástol počet tých, ktorý tento majetok nemali a po celý život zostali tovarišmi. Medzi cechmi prevažovali ostré rozpory.
4.Stredoveké trhy
S deľbou práce medzi mestom a dedinou sa rozvíjal miestny trh, ktorý spojoval výrobcu so spotrebiteľom. Rozsah miestneho trhu bol prísne obmedzený na mesto a okolie. Mestá uplatňovali hospodársku prevahu nad vidiekom, predovšetkým právom míle, ktoré zaručovalo, že v dosahu 1 míle okolo mestských hradieb patrili všetci do miestneho trhu. Poľnohospodárske produkty mohli predávať výhradne na mestskom trhu, ale množstvo dováženého tovaru bolo mestom prísne kontrolované. Remeselníci museli zničiť konkurenciu a pritom kontrolovať svoju vlastnú výrobu. Remeselníci neskôr pochopili dôležité pravidlo: čím viac tovaru na trhu, tým viac klesajú ceny, a tak začali obmedzovať výrobu. Teraz už kontrolovali nielen kvalitu, ale aj kvantitu, aby udržovali vysoké ceny. Mestá organizovali týždenné trhy, dovoľovali nekontrolovaný dovoz produktov. Pre vzdialenejšie trhy sa uskutočňovali výročné trhy, väčšinou 1 krát za rok, boli zahájené a ukončené úradne a trvali väčšinou 1 týždeň (niekedy 6 týždňov = veľtrhy). Vtedy smeli cudzí kupci prichádzať na trh, kupovať a predávať slobodne bez ohľadu na monopolné práva iných. Mestá naplnili pokladne poplatkami za rôzne práva (tržné, skladné, clo, mýto, mostné...)
5.Objem a druh tovaru
Obchod sa od 11. – 14. storočia rýchlo kvantitatívne aj geograficky rozšíril. V Európe sa zvýšil dopyt po orientálnych výrobkoch (korenie, lieky, drogy, hodváb, koberce voňavky, ...) Európa nemohla ponúknuť rovnako hodnotný tovar, väčšinou platila drahými kovmi, inak platili obilím, stavebným drevom, súknami a látkami. Tovar dopravovali po riekach alebo po mori. Prekážkami pri doprave boli nezjazdné a zlé cesty, preto preferovali riečnu dopravu. Komunikácie po súši boli nestabilné a nebezpečné. Hlavne v období vojen vládlo pirátstvo a plienenie. Vážnou prekážkou bolo vyberanie ciel na hraniciach, krajinách, pri riekach, mostoch, prístavoch. Ceny tak stúpali a tak sa na veľké diaľky obchodovalo len s cennými výrobkami.
