Stredoveké mestá

1.Problematika vzniku miest

Mimoeurópske mestá vznikali za úplne iných spoločenských pomerov, mali zväčša funkciu ako uzly diaľkového obchodu alebo ako strediská vzdelania. V európskych mestách vznikajú zárodky novej triedy – meštianstva. K najstarším mestám patrili často pôvodne remeselno-obchodné osady, ktoré vznikli pri opevneniach kráľovských dvorov, pri pevností sídel veľkých svetských pánov, mocných biskupov alebo kláštorov. Remeselníci a kupci sa na chránenom mieste zoskupovali a tam sa hromadili zásoby tovarov. Prírastok obyvateľstva viedol k vytvoreniu nového sídliska okolo starého jadra. Aby sa zaistila bezpečnosť, stavali obyvatelia mestské opevnenia, ktoré sa stali výrazom mocenského rastu a symbolom stredovekých miest. Obchodné remeselnícke strediská vznikali na križovatkách obchodných ciest cez alpské priesmyky, často na miestach, kde boli rímske mestá alebo križovatka rímskych ciest. Niektoré mestá vznikali pri chránených prístavoch, napr. Paríž, Londýn, Hamburg.

Mestá sa od 12. storočia začali rozširovať stále viac do oblastí, ktoré sa zamerali na pestovanie určitých druhov plodín alebo na vývoz určitých druhov výrobkov (súkno, kovové výrobky) alebo do horníckych oblastí, kde tvorili strediská špecializovanej regionálnej výroby a diaľkového obchodu.


2.Počet obyvateľov

Rozvíjajúce sa mestá priťahovali svojimi priaznivými výrobnými a odbytovými podmienkami nielen kupcov a remeselníkov ale aj roľníkov s ich rodinami. Život tu bol výhodnejší, bola tu väčšia bezpečnosť a sloboda. Mestá sa stávali aj azylom pre uprchlých nevoľníkov. Usadení remeselníci sa na nich spočiatku nedívali ako na konkurenciu ale skôr ako posilu a spojencov v boji proti feudálom. Preto nevoľníkov chránili a nevydávali ich pôvodným pánom.

Stredne veľké mestá ako väčšina anglických miest mali 1000 – 2000 obyvateľov, vzácnejšie veľkomestá (Londýn, Praha, Viedeň)mali od 10 000 do 50 000 obyvateľov. Výnimočné postavenie mali strediská svetového obchodu (Florencia, Benátky, Miláno, Paríž, Byzanc) s viac ako 50 000 obyvateľmi. Neskôr boli predpoklady pre prijatie nových obyvateľov prísnejšie: manželský pôvod, čestné remeslo, osobná sloboda a iné. Mestá prisťahovalcov potrebovali, pretože úmrtnosť bola vysoká, boli časté epidémie. Hygienické podmienky boli nepriaznivé (odpadky na uliciach, dobytok v mestských domovoch ...). Vo väčšej časti Európy ležali mestá na území patriacom kráľovi alebo biskupovi, ktorý si v súlade so zvyklosťami a právom doby činil nárok na podiely z príjmov svojich miest. Niekedy kráľ vo vlastnom záujem udelil mestám výsady (konať trhy, mincovne, súdy) ale za určité poplatky.

Feudáli hľadeli na mestské obyvateľstvo ako na svojich poddaných, mešťanov zaťažovali daňami, dávkami, pokutami a povinnosťami ako s roľníkmi a požadovali vydanie nevoľníkov. Feudáli neskôr narážali na odpor mešťanov o samosprávu miest. Hnutie za oslobodenie miest od feudálov viedlo k založeniu komun, preto je toto hnutie nazvané hnutím komun. Mešťania tvorili mešťanské zväzy a prísahou si zaručili vzájomnú podporu. Kupci sa združovali do ochranných bratstiev – gildy, v Nemecku hanzy. Najzákladnejšou požiadavkou bolo zrušenie nevoľníctva v mestách. Mešťania sa usilovali o samostatnú súdnu moc aby ju mohli vykonávať vo svoj prospech. Samozrejme oslobodenie od feudálnych dávok a služieb, ktoré zväzovali ich výrobnú a obchodnú činnosť. Stupeň získanej samosprávy sa líšil v rôznych krajinách i mestách, závisel od významu miest, na ich bohatstve.


3.Remeselníctvo a cechy

Hlavnými nositeľmi mestskej výroby a najpočetnejšou sociálnou vrstvou mestského obyvateľstva boli remeselníci. V mestách sa výroba mohla viac a účinnejšie rozvinúť, predovšetkým pre miestny trh. S rozvojom výrobných síl a trhu sa rozširuje