referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Valér
Nedeľa, 18. apríla 2021
Katarína II. Veľká
Dátum pridania: 17.10.2006 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Pukino
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 806
Referát vhodný pre: Základná škola Počet A4: 2.4
Priemerná známka: 2.99 Rýchle čítanie: 4m 0s
Pomalé čítanie: 6m 0s
 

Katarína II. Veľká, rodným menom Sofia Frederika, ruská cárovná sa narodila 2. mája 1729 v Štetínev Prusku (Vsúčasnosti Sczecin, Poľsko), zomrela 17. novembra 1796 v Petrohrade, vládla od 28. Júna 1762 do svojej smrti. Stala sa symbolom ruského i svetového osvietenského absolutizmu.

Ako Sofia Frederika sa Katarína narodila v Nemeckých Pomoranoch do rodiny anhaltskozerbskej dynastie. V roku 1744 si ruská cárovná Alžbeta I. Petrovna vybrala Katarínu ako vhodnú manželku pre dediča Alžbetinho trónu Petra.

Po príjazde do Ruskasi Sofia Frederika nechala zmeniť meno na Katarínu a prestúpila k ruskej pravoslávnej cirkvi. Manželstvo s Petrom nemala zrovna šťastné, ale aj tak Katarína v Petrohrade skoro naviazala kontakty s vplyvnými politickými kruhmi. Písala si tiež s poprednými osobnosťami západnej Európy, ako bol Voltaire (francúzsky autor a filozof) a Montesquieu (významný francúzsky filozof).

V roku 1762 nastúpil na ruský trón Katarínin manžel ako Peter III. Katarína sama bola už nejakú dobu v styku s odporcami cárovho pre pruského politického kurzu, ako boli mnohí dvorania, kancelár A. P.Bestužev-Rjumin a Katarínini milenci, medzi ktorými bol najvýznamnejší G. Orgolov. Ten zosnoval (17. júna) v roku 1762 proti neobľúbenému Petrovi III. sprisahanie a vykonal vojensky podprovaný štátny prevrat. Trón sa teda uvoľnil pre Katarínu. Katarína Veľká sa zbavila politickej závislosti od Pruska a naviazala na zahraničnú politiku cára Petra Veľkého vyplnenú rozširovaním územia. Jej okolie však pochybovalo o otcovstve jej syna cároviča Pavla, pretože Pavlovým otcom možno nebol Peter III., Katarínin mŕtvy manžel, ale Sergej Saltykov, ďaľší cárovnin milenec. Zavraždený Peter III. tak mohol byť zrejme posledným legitímnym panovníkom dynastie Romanovcov.

Zo začiatku jej vlády Katarínu ohrozilo ľudové povstanie J.Pugačova, ktoré sa rozhorelo v rokoch 1773-1774. Katarína však za pomoci schopného generála Suvorova povstanie potlačila a úspešne upevnila svoju vládu.

Behom rusko-poľských vojen získala Katarína pre Ruskú ríšu významnú územnú časť pri prvom delení Poľska ešte v roku 1772. V roku 1774 dosadila na poľský trón jedného zo zástupu jej milencov, Stanislava Poniatovského. Z rusko-poľskej vojny vrokoch 1768-1774 vyťažila absolútnu vojenskú prevahu v severnom Černomoría opäť s pomocou generála Surovova obsadila strategicky dôležité pobrežie Čierneho mora. Mierovou zmluvou z Kainardži medzi Osmanskouríšou a Ruskom bola Katarína Veľká prehlásená “ochrankyňou pravoslávneho obyvateľstva” v celej Osmanskej ríši.

V roku 1783 nakoniec Katarína pripojila posledné územie poloostrova Krym a dokončila tak jeho úplné pripojenie k Ruskej ríši. Cárovná následne poverila svojho vtedajšieho milenca Grigorija Potemkina vybudovaním mocnej vojenskej základne a černomorskej flotilyna Kryme, ktorý sa stal oporou ruskej vlády v čiernom mori. V rokoch 1787-1792 vypukla nová rusko-turecká vojna, pri ktorej proti Osmanskej ríši vystúpil i cisár Jozef II. .

Katarína po niekoľkých víťazstvách nad tureckou armádou zamýšľala obsadiť celý Balkán a dobyť Istanbul (v stredoveku Konštantinopol) a dokonca obnoviť Byzantskú ríšuna čele s Konštantínom, vnukom Kataríny Veľkej. Protitejto snahesamozrejme vystúpili niektoré európske veľmoci. Švédsky kráľ Gustáv II. potom potom prinútil Katarínu novou vojnou s Ruskom prehodnotiť svoje plány a zvoliť premiestnenie vojenských síl na sever.

Katarína v roku 1793 prinútila Prusko k uskutočneniu druhého delenia Poľska a v roku 1795 bola potom samostatnosť Poľska zlikvidovaná tretím delením, kedy Rusko vďaka svojim ďaľším územnýmziskom (vstrednomPoľsku) ovládlo priamy prístup do strednej Európy a vytvorilo zároveň priamu hranicu s Pruskom aj Rakúskom.

Katarína Veľká behom svojej vlády obohatila Ruskú ríšu o viac ako pol milióna km2 novej pôdy. Reformovala štátnu správu, vytvorila štátne orgány pre správu financiía samostatné orgány súdnictva, zefektívnila samosprávu, na proti tomu upevnila absolútnu moc panovníka. Vďaka svojej podpore vzdelania, hmotnej i duchovnej kultúry bola vtedajšími mysliteľmi chápaná ako takmer ideálna osvietená panovníčka.

Katarína II. Veľká je tiež autorka drám, významných pre osvietenecké ruské umenie a napísala si tiež svoj vlastný obsiahly životopis. Po svojej smrti bola Katarína Veľká pochovaná na Svätopetrovskej pevnosti v Petrohrade. Jej nástupcom sa stal syn Pavol.

 
Galéria k článku [3]
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.